Ani umenie nie je absolútna kategória, človek nie je absolútny tvorca. Poézia sa nevymýšľa, ale objavuje, je možnosťou z mnohých možností. Hrdá pokora, ako bežec uvedomujúci si možnosti svojho tela a ducha v ňom.
„Jeden, partner Eliáš.“ Šokovane si ho premeral a ústami naznačil: Jeden? Napokon povedal: „Počkaj moment, Daneel. Chápem to správne, že si jediný robot s ľudskou podobou na celej Aurore?“„Aj na všetkých ostatných svetoch, partner Eliáš. Myslel som, že to vieš.Ja som bol prototyp a po mne skonštruovali Jandera. Po ňom už doktor Fastolfe odmietal vyrábať ďalších a nik iný na to nemá dostatočné znalosti a schopnosti.“ „Ale v tom prípade máme len dvoch robotov s ľudskou podobou a jedného zabili… Fastolfovi nenapadlo, že jediný zvyšný robot – ty – môže byť v ohrození?“
Zora Palová bola jednou z najvýraznejších osobností sklárskej scény nielen na Slovensku, ale aj vo svete. V našich končinách bola jej tvorba menej známa, a práve jej dlhodobo plánovaná monografická výstava Vo svojom živle: Sklo Zory Palovej v Slovenskej národnej galérii v Bratislave mala už o dva mesiace divákom bližšie predstaviť jej prácu, najmä z posledných rokov.