Svojej dobromyseľnosti a dôvery vkladanej v rozumnosť sa nemôže demokrat vzdať ani pri pohľade na toľko omylov. No z toho istého dôvodu si zakaždým až príliš neskoro uvedomí, na čo už mohol upozorniť dávno. Až keď už námestia ovládajú populistickí rečníci a fundamestalistickí ideológovia. Keď mu už na krku visia mĺkvi oligarchovia s masami svojich otrokov. Vrelo milovaný populus, ktorý chcel doteraz demokraciu, chce zrazu tých, čo pevnou rukou nastolia v bordeli poriadok. Narobia poriadok s tou šlendriánskou, lenivou a prekliatou ku*vou, s demokratom. Keď to väčšina teraz chce a ľud si žiada svojho despotu, demokrat nezmôže nič iné, len rešpektovať ich veľkolepé rozhodnutie.