1./2023 (2. – 8. 1. 2023)
Pri jednom útoku padlo mnoho vojakov. Otcovi sa nič nestalo, nemal ani škrabanca, ale zvalil sa na zem a tváril sa, že je zabitý. Tí naozaj zabití padli naňho, ležal pod mŕtvolami, zaživa pochovaný. Rakúsko-uhorskí vojaci ustúpili a územie obsadili Rusi. Odprátavali mŕtvoly. Otec, ako pod nimi ležal, bol už tiež viac mŕtvy než živý, ale dýchal.
Elena Lacková a Milena Hübschmannová
Narodila som sa pod šťastnou hviezdou, BRAK, 2023, str. 29
2./2023 (9. – 15. 1. 2023)
Prileteli vetristé dni. Timo sypal sýkorkám. Vždy ráno im roztĺkal orechy. V súmrakoch sa opakovane jagala spodná vrstva mračien, akoby na celom obzore svietil prsteň zo žltého svetla, nad ním sa klenula čiapka prichádzajúcej noci.
Dušan Dušek
Holá veta o láske, Vydavateľstvo SLOVART 2010, str. 5
3./2023 (16. – 22. 1. 2023)
Ulica ľahtikársky pokladala kdekoho za blázna. Neboli to blázni nebezpeční, ale, ako sa im oddávna hovorilo, tichí. A možno ani naozajstnými bláznami neboli. Patril k nim napríklad Lib. Býval na konci ulice a mal trocha zvláštny výzor.
Stanislav Rakús
Ľútostivosť, KK Bagala 2021, str. 7
10./2023 (6. – 12. 3. 2023)
Potom raz ostal kľúč v zámke.
Neveril som očiam. Prebehol som bytíkom – babka nebola doma. Dom bol tichý a vonku blčalo vysoké nebo. Mal som sedem rokov a už som nebol prvák. Prináležalo mi právo lámať pečate a rušiť tajomstvá. Vkročil som.Peter Karvaš
V hniezde, Litérarna bašta 2023, str. 7
11./2023 (13. – 19. 3. 2023)
Mesiac je asi žena. Raz má bielu tvár, potom fialkastú, oranžovú, žltú ako od žltačky. Nosí ženské závoje. Ale možno je Mesiac iná Zem.
Dvojičky si dávno zvykli na svoju samotu, ktorú im ktosi daroval, aby nezahynuli medzi ľuďmi.Jana Bodnárová
Patchwork v bielej, Aspekt 2022
13./2023 (27. 3. – 2. 4. 2023)
Agnes si v duchu vybavila fotografiu matky, keď ešte bola dieťaťom. Bola to jedna z mála fotografií, ktoré sa po požiari domu zachovali. Traja súrodenci vo veku od dvoch do piatich rokov naskladaní na drevených sánkach pod dohľadom hrdých a jednoduchých rodičov. Ondreja a Františky Tischlerovcov.
Slavka Liptáková
Krajina matiek, Petrus 2022, str. 7
14./2023 (3. – 9. 4. 2023)
Nejsem cynik. Jsem jenom to, co ženy nesnášejí, naprosto reálný člověk. Nejsem žádný netvor, jak tvrdí Iva, nemám nic proti manželství; většinou na to ženy přišly samy, že se pro manželství nehodím.
Max Frish
Homo Faber, preklad: H. Nebelová, SIMON AND SIMON PUBLISHERS 1996
15./2023 (10. – 16. 4. 2023)
Počas búrok a vetrov nad mestečkom sa gazda rád pozerá z okna na susedné domy a čaká, až niekomu odletí strecha. Aj o svoju strechu sa bojí, pravdaže, ale keby tá odletela, mal by gazda inakšie pocity. Vie, že nikomu neodletí celá strecha. To sa počas jeho dlhého života ešte v Novej Vsi nestalo. Odletí škridla alebo kus plechu. Na tieto drobné kúsky neraz gazda pozerá aj za bezvetria, ba kedysi aj susedov upozorňoval na ich nebezpečnú labilitu.
Rudolf Sloboda
Krv, (z Prológ), Slovenský spisovateľ 1991
16./2023 (17. – 23. 4. 2023)
Tak žil dva roky předtím, než Gaston začal vyhlížet své letadlo, a nic se na tom nezměnilo až do onoho odpoledne, kdy přišel do knihkupectví učeného Katalánce a našel tam čtyři řečné mladíky, zapáleně debatující o způsobech, jakými ve středověku hubili šváby.
Gabriel García Marquéz
Sto roků samoty, preklad: Vladimír Medek, Hynek, s. r. o., 1997
17./2023 (24. – 30. 4. 2023)
Ráczovi sa málokedy sníva. Spáva ako drevo; s pootvorenými ústami. Palcami na nohách mu pomykáva. Občas sa mu doma snívali sny, ale všetky boli celkom triezve, realistické. O robote, o Eržike, o Kiššovi. Pokojne sa mu to, čo sa mu snívalo, mohlo prihodiť i v skutočnosti. Keď sa Rácz zobudil, veru neraz musel premýšľať, či to bol sen, či skutočnosť.
V kotolni nemáva sny.
V polospánku si vyzuje baganče a ponožky si prehodí cez operadlo stoličky, aby sa mu usušili. Uvoľnene sa natiahne, ani sa nezobudí. Začne sa mu snívať sen, prvý sen, odkedy prišiel do mesta.
(...)Peter Pišťanek
L.C.A., 2003
18./2023 (1. – 7. 5. 2023)
Odkiaľ text prichádza? Aj to je desivé. Je nám povedomý. Akoby sme ho už niekde videli. Kopírujeme? Opakujeme, čo sme kedysi prečítali inde? Alebo text existuje v nejakej inej sfére? A naozaj je jedno, kto sa poň načiahne a napíše ho? Určite nie. Dvaja ľudia by ho nepretlmočili rovnako.
Lebo to koniec koncov vždy je tlmočenie.
Sedíme za stolom, píšeme, už to máme skoro hotové. Báli sme sa, či budeme mať dosť znakov, ale dosť znakov na čo? Každú chvíľu sa niečoho bojíme. Pritom vieme všetko, čo potrebujeme vedieť. Vieme, kedy je text akurát. Vieme, ktorý je posledný. Všetko je v poriadku. Všetko je v každej chvíli v poriadku.Michaela Rosová
Nepokojní spáči, Artorum 2022, s. 73 – 74
22./2023 (29. 5. – 4. 6. 2023)
Pozerám sa na tieto drobné pršteky, pršteky novorodeniatka, a snažím sa pochopiť, ako z nich môžu vyrásť prsty vraha. Mŕtvy chlapec sa
volá Džamál Jones. Na fotke v novinách má oči čierne ako zamat. Môj
chlapec sa volá Adam Schuster. Jeho oči majú farbu telavivského
mora. Tvrdia, že Džamála zabil on. Ale to nie je pravda.Ajelet Gundar-Gošen
Tam, kde číha vlk, preklad: Michal Vlk, Artforum 2023
23./2023 (5. – 11. 6. 2023)
Zomrel som včera alebo predvčerom. Presne si na to nespomínam. Neviem určiť moment, keď som odišiel. Stalo sa to akosi bezo mňa. Nie je tam čiara, splynulo to v čase... Pod strechou altánku zbadám skupinu šiestich ľudí, sediacich za okrúhlym stolom. Sú oblečení v čiernom, hlavy majú sklopené a v tichosti pozerajú do prázdnych bielych tanierov. Jeden tanier je navyše, asi na niekoho ešte čakajú.
Jakub Spevák
Po funuse, KK Bagala, s. 11
32./2023 (7. 8. – 13. 8. 2023)
Slnko zapadá. More sa sfarbí do ružovej, červenej, purpurovej, fialovej. Frank stojí na útese a sleduje tú premenu. Občas sa nakloní k fotoaparátu a skontroluje nastavenie. S prichádzajúcou tmou opatrne predlžuje expozíciu, bojí sa, aby neprepálil svetlá a nestratil v nich kresbu. Dostal sa už na desatinu sekundy. Vie, že more na fotografiách sa zmení. Obrysy vĺn už zmäkli, ale s predlžujúcim sa časom expozície sa detaily stratia úplne.
Juraj Kováčik
Bod zlomu, poviedka Zväčšenina, Slovart 2023
24./2023 (12. – 18. 6. 2023)
Jar prišla už v zime. Ale opatrne a pomaly ako slimák. Len ti tu zrazu hocičo spod listov z lanskej jesene lezie a vystrkuje zelené rožky, a konáre začínajú puchnúť, ozve sa hrdlička, ale inak, a drozd, pravdaže, ten by sa s vami rozprával úplne do večera, toť sused jedného vycvičil, Deep Purple mu pískal, a ten jeho drozd vraj vždy priletel.
Veronika Šikulová
Líštičky majú rady teplo, Vydavateľstvo SLOVART 2022 (dielo je nominované na cenu Anasoft litera 2023)
33./2023 (14. 8. – 20. 8. 2023)
V poezii proklamuje bohéma svůj nesouhlas a proti průměrným smrtelníkům čili měštákům se snaží postavit jinou, vlastní stupnici hodnot, ba dokonca jiný šat, rozdělujíc lidi na vyvolené, hodné toho, aby dosáhli svatosti umění, a ony obyčejné lidi z ulice. Podstatné je tady přesvědčení, které jasně formulovali francouzští symbolisté, že totiž stupnice hodnot, již uctívají dobře smýšlející občané, už je mrtvá, že její základ – to jest náboženství – je uvnitř vykotlané a že umění přebírá jeho funkci jediného sakrálního prostoru.
Czesław Miłosz
Svědectví poezie, Mladá fronta 1992, s. 23 – 24
28./2023 (10. – 16. 7. 2023)
Do bielej plachty prevesenej cez sklenené zábradlie fúkal vietor. Vzniesla sa ponad dom a potom plávala nad ulicou ako elegantná morská raja. Klesala prekvapivo pomaly, na chvíľu sa zdalo, že sa zachytí o pouličnú lampu. Napokon pristála v predzáhradke na kovovom oblúku obrastenom popínavými ružami. Pani v slamenom klobúku si dlaňou zatienila tvár pred júnovým slnkom a pozrela sa hore. Oliver sa rýchlo schoval, no tušil, že ho zazrela. Pomaly sa znovu predklonil ponad zábradlie. Ruka v oranžovej záhradnej rukavici ho privolávala dolu.
Dušo Marinčok
Niekto sa nájde, zrejmé 2022, str. 7, kniha je nominovaná v desiatke Anasoft litera 2023 i v päťke René – Literárnej cene gymnazistov
34./2023 (21. – 27. 8. 2023)
ADAM
(pozrie na nich, potom vecne a odborne, hoci akoby z donútenia, referuje). Po krátkom všeobecnom úvode o histórii, zmysle a histórii, zmysle a poslaní okien sa dôrazne zakazuje zneužívať ich. Píšu to výslovne v druhom paragrafe.
(...)
ADAM
(zvoľna) Podľa niektorých to napríklad znamená... že sa ľudia nemajú toľko pozerať z oblokov.
OTEC
Ako?! Ale prečo by sa nepozerali...?
ANNA
(ticho) Božemôj, ja by som sa pozerala od svitu do mrku...Peter Karvaš
Absolútny zákaz, 1969
30./2023 (24. – 30. 7. 2023)
Stein v zime konečne našiel dom. Začiatkom decembra mi zavolal a povedal iba „Čav" a odmlčal sa. Aj ja som mlčala. Pokračoval: „Tu Stein," – „Viem," odvetila som a on: „Ako sa máš," a ja som odvrkla: „Prečo mi voláš," a vtedy povedal: „Našiel som ho." Nechápala som o čom hovorí, preto som sa spýtala: „Čo si našiel?" a on vzrušene odpovedal „Dom! Našiel som dom."
Judith Hermann
Letný dom, neskôr, preklad: Michal Hvorecký, Artforum 2023
36./2023 (4. – 10. 9. 2023)
V současnosti se mnohdy hlasitě volá po větším zájmu básniků a vůbec spisovatelů o vnější svět, o konkrétní dění ve společnosti, o veřejný projev. Už nějakou dobu se tím ovšem odvádí, ať už bezděčně, či záměrně, pozornost od něčeho mnohem důležitejšího. Totiž od toho, že většině současné literatury zoufale často chybí vnitřní žhnutí.
Petr Hruška
V závalu, Revolver Revue 2020, s. 55
31./2023 (31. 7. – 6. 8. 2023)
Sedela som na schodisku pred vchodom zadebneného baraku. Z betónových schodov sálalo teplo dňa, stmievalo sa. Pod korunami stromov krúžil prvý netopier. Jeho trhavý let. Vrhol sa do čiernych gaštanov a bleskovo sa zas vynoril. Hodila som do vzduchu kamienok. Netopier vzlietol, vymrštil sa za ním. Nezazrela som, či po ňom chňapol. Komáre sa rojili, vystupovali z lúky v nahrubo pixelovaných oblakoch, zastali vo vzduchu a pohli sa ďalej. Ich bzukot v mojej hlave. Inak bolo všetko mĺkve.
Marion Poschmann (preklad Nóra Ružičková)
Psia novela, FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania 2023
37./2023 (11. – 17. 9. 2023)
A ako mi pribúdali roky, pochopil som, že s týmto hlasom prichádza návod. Aký to bol návod? Návod nikdy nenariekať pre nič za nič. Ak má niekto vyjadriť veľkú nevyhnutnú porážku, ktorá nás všetkých čaká, musí to spraviť v prísnych hraniciach dôstojnosti a krásy.
Leonard Cohen
Plameň, preklad Ján Gavura, f.a.c.e 2020, s. 287
38./2023 (18. – 24. 9. 2023)
V novembri 2015 som sa ocitol v Paríži na konferencii Spojených národov o klimatickej hrozbe. Hovorím, že som sa tam ocitol, ale nešlo o to, že by som túto situáciu nevyhľadával: naopak, otázka životného prostredia mi už dávnejšie ležala na srdci a veľa som o nej čítal. A keby nebola vo výhľade táto klimatická konferencia, pravdepodobne by som si našiel iný dôvod cestovať tam, nejaký ozbrojený konflikt, humanitárnu katastrofu, skrátka nejakú inú a horšiu krízu než moje osobné trápenia, lebo toto ma zaujímalo. Možno v tom spočíva fixácia niektorých z nás na hroziace katastrofy, tá inklinácia k tragédiám, ktoré si zamieňame za čosi vznešené, a ktorá bude tvoriť, aspoň dúfam, centrum tohto príbehu: potreba nájsť v každom príliš komplikovanom kroku nášho života niečo ešte komplikovanejšie, súrnejšie a hrozivejšie, v čom sa dá rozpustiť osobné utrpenie.
Paolo Giordano
Tasmánia, preložila Mária Štefánková, Slovart 2023, str. 9 – 10
40./2023 (2. – 8. 10. 2023)
Svojej dobromyseľnosti a dôvery vkladanej v rozumnosť sa nemôže demokrat vzdať ani pri pohľade na toľko omylov. No z toho istého dôvodu si zakaždým až príliš neskoro uvedomí, na čo už mohol upozorniť dávno. Až keď už námestia ovládajú populistickí rečníci a fundamestalistickí ideológovia. Keď mu už na krku visia mĺkvi oligarchovia s masami svojich otrokov. Vrelo milovaný populus, ktorý chcel doteraz demokraciu, chce zrazu tých, čo pevnou rukou nastolia v bordeli poriadok. Narobia poriadok s tou šlendriánskou, lenivou a prekliatou ku*vou, s demokratom. Keď to väčšina teraz chce a ľud si žiada svojho despotu, demokrat nezmôže nič iné, len rešpektovať ich veľkolepé rozhodnutie.
Peter Nádas
Stav vecí, z eseje Čo je za a čo je proti, preklad Renáta Deáková, Platforma pre literatúru a výskum, edícia Dunaj 2023, s. 124 – 125