1./2023 (2. – 8. 1. 2023)

Pri jednom útoku padlo mnoho vojakov. Otcovi sa nič nestalo, nemal ani škrabanca, ale zvalil sa na zem a tváril sa, že je zabitý. Tí naozaj zabití padli naňho, ležal pod mŕtvolami, zaživa pochovaný. Rakúsko-uhorskí vojaci ustúpili a územie obsadili Rusi. Odprátavali mŕtvoly. Otec, ako pod nimi ležal, bol už tiež viac mŕtvy než živý, ale dýchal.

Elena Lacková a Milena Hübschmannová

Narodila som sa pod šťastnou hviezdou, BRAK, 2023, str. 29

2./2023 (9. – 15. 1. 2023)

Prileteli vetristé dni. Timo sypal sýkorkám. Vždy ráno im roztĺkal orechy. V súmrakoch sa opakovane jagala spodná vrstva mračien, akoby na celom obzore svietil prsteň zo žltého svetla, nad ním sa klenula čiapka prichádzajúcej noci.

Dušan Dušek

Holá veta o láske, Vydavateľstvo SLOVART 2010, str. 5

3./2023 (16. – 22. 1. 2023)

Ulica ľahtikársky pokladala kdekoho za blázna. Neboli to blázni nebezpeční, ale, ako sa im oddávna hovorilo, tichí. A možno ani naozajstnými bláznami neboli. Patril k nim napríklad Lib. Býval na konci ulice a mal trocha zvláštny výzor.

Stanislav Rakús

Ľútostivosť, KK Bagala 2021, str. 7

10./2023 (6. – 12. 3. 2023)

Potom raz ostal kľúč v zámke.
Neveril som očiam. Prebehol som bytíkom – babka nebola doma. Dom bol tichý a vonku blčalo vysoké nebo. Mal som sedem rokov a už som nebol prvák. Prináležalo mi právo lámať pečate a rušiť tajomstvá. Vkročil som.

Peter Karvaš

V hniezde, Litérarna bašta 2023, str. 7

11./2023 (13. – 19. 3. 2023)

Mesiac je asi žena. Raz má bielu tvár, potom fialkastú, oranžovú, žltú ako od žltačky. Nosí ženské závoje. Ale možno je Mesiac iná Zem.

Dvojičky si dávno zvykli na svoju samotu, ktorú im ktosi daroval, aby nezahynuli medzi ľuďmi.

Jana Bodnárová

Patchwork v bielej, Aspekt 2022

13./2023 (27. 3. – 2. 4. 2023)

Agnes si v duchu vybavila fotografiu matky, keď ešte bola dieťaťom. Bola to jedna z mála fotografií, ktoré sa po požiari domu zachovali. Traja súrodenci vo veku od dvoch do piatich rokov naskladaní na drevených sánkach pod dohľadom hrdých a jednoduchých rodičov. Ondreja a Františky Tischlerovcov.

Slavka Liptáková

Krajina matiek, Petrus 2022, str. 7

14./2023 (3. – 9. 4. 2023)

Nejsem cynik. Jsem jenom to, co ženy nesnášejí, naprosto reálný člověk. Nejsem žádný netvor, jak tvrdí Iva, nemám nic proti manželství; většinou na to ženy přišly samy, že se pro manželství nehodím.

Max Frish

Homo Faber, preklad: H. Nebelová, SIMON AND SIMON PUBLISHERS 1996

15./2023 (10. – 16. 4. 2023)

Počas búrok a vetrov nad mestečkom sa gazda rád pozerá z okna na susedné domy a čaká, až niekomu odletí strecha. Aj o svoju strechu sa bojí, pravdaže, ale keby tá odletela, mal by gazda inakšie pocity. Vie, že nikomu neodletí celá strecha. To sa počas jeho dlhého života ešte v Novej Vsi nestalo. Odletí škridla alebo kus plechu. Na tieto drobné kúsky neraz gazda pozerá aj za bezvetria, ba kedysi aj susedov upozorňoval na ich nebezpečnú labilitu.

Rudolf Sloboda

Krv, (z Prológ), Slovenský spisovateľ 1991

16./2023 (17. – 23. 4. 2023)

Tak žil dva roky předtím, než Gaston začal vyhlížet své letadlo, a nic se na tom nezměnilo až do onoho odpoledne, kdy přišel do knihkupectví učeného Katalánce a našel tam čtyři řečné mladíky, zapáleně debatující o způsobech, jakými ve středověku hubili šváby.

Gabriel García Marquéz

Sto roků samoty, preklad: Vladimír Medek, Hynek, s. r. o., 1997

17./2023 (24. – 30. 4. 2023)

     Ráczovi sa málokedy sníva. Spáva ako drevo; s pootvorenými ústami. Palcami na nohách mu pomykáva. Občas sa mu doma snívali sny, ale všetky boli celkom triezve, realistické. O robote, o Eržike, o Kiššovi. Pokojne sa mu to, čo sa mu snívalo, mohlo prihodiť i v skutočnosti. Keď sa Rácz zobudil, veru neraz musel premýšľať, či to bol sen, či skutočnosť.
     V kotolni nemáva sny.
     V polospánku si vyzuje baganče a ponožky si prehodí cez operadlo stoličky, aby sa mu usušili. Uvoľnene sa natiahne, ani sa nezobudí. Začne sa mu snívať sen, prvý sen, odkedy prišiel do mesta.
(...)

Peter Pišťanek

L.C.A., 2003

18./2023 (1. – 7. 5. 2023)

    Odkiaľ text prichádza? Aj to je desivé. Je nám povedomý. Akoby sme ho už niekde videli. Kopírujeme? Opakujeme, čo sme kedysi prečítali inde? Alebo text existuje v nejakej inej sfére? A naozaj je jedno, kto sa poň načiahne a napíše ho? Určite nie. Dvaja ľudia by ho nepretlmočili rovnako.
   Lebo to koniec koncov vždy je tlmočenie.
   Sedíme za stolom, píšeme, už to máme skoro hotové. Báli sme sa, či budeme mať dosť znakov, ale dosť znakov na čo? Každú chvíľu sa niečoho bojíme. Pritom vieme všetko, čo potrebujeme vedieť. Vieme, kedy je text akurát. Vieme, ktorý je posledný. Všetko je v poriadku. Všetko je v každej chvíli v poriadku.

Michaela Rosová

Nepokojní spáči, Artorum 2022, s. 73 – 74

22./2023 (29. 5. – 4. 6. 2023)

Pozerám sa na tieto drobné pršteky, pršteky novorodeniatka, a snažím sa pochopiť, ako z nich môžu vyrásť prsty vraha. Mŕtvy chlapec sa
volá Džamál Jones. Na fotke v novinách má oči čierne ako zamat. Môj
chlapec sa volá Adam Schuster. Jeho oči majú farbu telavivského
mora. Tvrdia, že Džamála zabil on. Ale to nie je pravda.

Ajelet Gundar-Gošen

Tam, kde číha vlk, preklad: Michal Vlk, Artforum 2023

23./2023 (5. – 11. 6. 2023)

Zomrel som včera alebo predvčerom. Presne si na to nespomínam. Neviem určiť moment, keď som odišiel. Stalo sa to akosi bezo mňa. Nie je tam čiara, splynulo to v čase... Pod strechou altánku zbadám skupinu šiestich ľudí, sediacich za okrúhlym stolom. Sú oblečení v čiernom, hlavy majú sklopené a v tichosti pozerajú do prázdnych bielych tanierov. Jeden tanier je navyše, asi na niekoho ešte čakajú.

Jakub Spevák

Po funuse, KK Bagala, s. 11

32./2023 (7. 8. – 13. 8. 2023)

Slnko zapadá. More sa sfarbí do ružovej, červenej, purpurovej, fialovej. Frank stojí na útese a sleduje tú premenu. Občas sa nakloní k fotoaparátu a skontroluje nastavenie. S prichádzajúcou tmou opatrne predlžuje expozíciu, bojí sa, aby neprepálil svetlá a nestratil v nich kresbu. Dostal sa už na desatinu sekundy. Vie, že more na fotografiách sa zmení. Obrysy vĺn už zmäkli, ale s predlžujúcim sa časom expozície sa detaily stratia úplne.

Juraj Kováčik

Bod zlomu, poviedka Zväčšenina, Slovart 2023

24./2023 (12. – 18. 6. 2023)

Jar prišla už v zime. Ale opatrne a pomaly ako slimák. Len ti tu zrazu hocičo spod listov z lanskej jesene lezie a vystrkuje zelené rožky, a konáre začínajú puchnúť, ozve sa hrdlička, ale inak, a drozd, pravdaže, ten by sa s vami rozprával úplne do večera, toť sused jedného vycvičil, Deep Purple mu pískal, a ten jeho drozd vraj vždy priletel.

Veronika Šikulová

Líštičky majú rady teplo, Vydavateľstvo SLOVART 2022 (dielo je nominované na cenu Anasoft litera 2023)

33./2023 (14. 8. – 20. 8. 2023)

V poezii proklamuje bohéma svůj nesouhlas a proti průměrným smrtelníkům čili měštákům se snaží postavit jinou, vlastní stupnici hodnot, ba dokonca jiný šat, rozdělujíc lidi na vyvolené, hodné toho, aby dosáhli svatosti umění, a ony obyčejné lidi z ulice. Podstatné je tady přesvědčení, které jasně formulovali francouzští symbolisté, že totiž stupnice hodnot, již uctívají dobře smýšlející občané, už je mrtvá, že její základ – to jest náboženství – je uvnitř vykotlané a že umění přebírá jeho funkci jediného sakrálního prostoru.

Czesław Miłosz

Svědectví poezie, Mladá fronta 1992, s. 23 – 24

28./2023 (10. – 16. 7. 2023)

Do bielej plachty prevesenej cez sklenené zábradlie fúkal vietor. Vzniesla sa ponad dom a potom plávala nad ulicou ako elegantná morská raja. Klesala prekvapivo pomaly, na chvíľu sa zdalo, že sa zachytí o pouličnú lampu. Napokon pristála v predzáhradke na kovovom oblúku obrastenom popínavými ružami. Pani v slamenom klobúku si dlaňou zatienila tvár pred júnovým slnkom a pozrela sa hore. Oliver sa rýchlo schoval, no tušil, že ho zazrela. Pomaly sa znovu predklonil ponad zábradlie. Ruka v oranžovej záhradnej rukavici ho privolávala dolu. 

Dušo Marinčok

Niekto sa nájde, zrejmé 2022, str. 7, kniha je nominovaná v desiatke Anasoft litera 2023 i v päťke René – Literárnej cene gymnazistov

34./2023 (21. – 27. 8. 2023)

ADAM
   (pozrie na nich, potom vecne a odborne, hoci akoby z donútenia, referuje). Po krátkom všeobecnom úvode o histórii, zmysle a histórii,       zmysle a poslaní okien sa dôrazne zakazuje zneužívať ich. Píšu to výslovne v druhom paragrafe.
(...)
ADAM
   (zvoľna) Podľa niektorých to napríklad znamená... že sa ľudia nemajú toľko pozerať z oblokov.
OTEC
   Ako?! Ale prečo by sa nepozerali...?
ANNA
   (ticho) Božemôj, ja by som sa pozerala od svitu do mrku...

Peter Karvaš

Absolútny zákaz, 1969

30./2023 (24. – 30. 7. 2023)

Stein v zime konečne našiel dom. Začiatkom decembra mi zavolal a povedal iba „Čav" a odmlčal sa. Aj ja som mlčala. Pokračoval: „Tu Stein," – „Viem," odvetila som a on: „Ako sa máš," a ja som odvrkla: „Prečo mi voláš," a vtedy povedal: „Našiel som ho." Nechápala som o čom hovorí, preto som sa spýtala: „Čo si našiel?" a on vzrušene odpovedal „Dom! Našiel som dom."

Judith Hermann

Letný dom, neskôr, preklad: Michal Hvorecký, Artforum 2023

36./2023 (4. – 10. 9. 2023)

V současnosti se mnohdy hlasitě volá po větším zájmu básniků a vůbec spisovatelů o vnější svět, o konkrétní dění ve společnosti, o veřejný projev. Už nějakou dobu se tím ovšem odvádí, ať už bezděčně, či záměrně, pozornost od něčeho mnohem důležitejšího. Totiž od toho, že většině současné literatury zoufale často chybí vnitřní žhnutí.

Petr Hruška

V závalu, Revolver Revue 2020, s. 55

31./2023 (31. 7. – 6. 8. 2023)

Sedela som na schodisku pred vchodom zadebneného baraku. Z betónových schodov sálalo teplo dňa, stmievalo sa. Pod korunami stromov krúžil prvý netopier. Jeho trhavý let. Vrhol sa do čiernych gaštanov a bleskovo sa zas vynoril. Hodila som do vzduchu kamienok. Netopier vzlietol, vymrštil sa za ním. Nezazrela som, či po ňom chňapol. Komáre sa rojili, vystupovali z lúky v nahrubo pixelovaných oblakoch, zastali vo vzduchu a pohli sa ďalej. Ich bzukot v mojej hlave. Inak bolo všetko mĺkve.

Marion Poschmann (preklad Nóra Ružičková)

Psia novela, FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania 2023

37./2023 (11. – 17. 9. 2023)

A ako mi pribúdali roky, pochopil som, že s týmto hlasom prichádza návod. Aký to bol návod? Návod nikdy nenariekať pre nič za nič. Ak má niekto vyjadriť veľkú nevyhnutnú porážku, ktorá nás všetkých čaká, musí to spraviť v prísnych hraniciach dôstojnosti a krásy.

Leonard Cohen

Plameň, preklad Ján Gavura, f.a.c.e 2020, s. 287

38./2023 (18. – 24. 9. 2023)

V novembri 2015 som sa ocitol v Paríži na konferencii Spojených národov o klimatickej hrozbe. Hovorím, že som sa tam ocitol, ale nešlo o to, že by som túto situáciu nevyhľadával: naopak, otázka životného prostredia mi už dávnejšie ležala na srdci a veľa som o nej čítal. A keby nebola vo výhľade táto klimatická konferencia, pravdepodobne by som si našiel iný dôvod cestovať tam, nejaký ozbrojený konflikt, humanitárnu katastrofu, skrátka nejakú inú a horšiu krízu než moje osobné trápenia, lebo toto ma zaujímalo. Možno v tom spočíva fixácia niektorých z nás na hroziace katastrofy, tá inklinácia k tragédiám, ktoré si zamieňame za čosi vznešené, a ktorá bude tvoriť, aspoň dúfam, centrum tohto príbehu: potreba nájsť v každom príliš komplikovanom kroku nášho života niečo ešte komplikovanejšie, súrnejšie a hrozivejšie, v čom sa dá rozpustiť osobné utrpenie.

Paolo Giordano

Tasmánia, preložila Mária Štefánková, Slovart 2023, str. 9 – 10

40./2023 (2. – 8. 10. 2023)

Svojej dobromyseľnosti a dôvery vkladanej v rozumnosť sa nemôže demokrat vzdať ani pri pohľade na toľko omylov. No z toho istého dôvodu si zakaždým až príliš neskoro uvedomí, na čo už mohol upozorniť dávno. Až keď už námestia ovládajú populistickí rečníci a fundamestalistickí ideológovia. Keď mu už na krku visia mĺkvi oligarchovia s masami svojich otrokov. Vrelo milovaný populus, ktorý chcel doteraz demokraciu, chce zrazu tých, čo pevnou rukou nastolia v bordeli poriadok. Narobia poriadok s tou šlendriánskou, lenivou a prekliatou ku*vou, s demokratom. Keď to väčšina teraz chce a ľud si žiada svojho despotu, demokrat nezmôže nič iné, len rešpektovať ich veľkolepé rozhodnutie.

Peter Nádas

Stav vecí, z eseje Čo je za a čo je proti, preklad Renáta Deáková, Platforma pre literatúru a výskum, edícia Dunaj 2023, s. 124 – 125

40./2023 (2. – 8. 10. 2023)

Tú noc opäť ležím v posteli a bdiem. Manželka už spí, vedľa seba počujem jej pravidelné dýchanie, a keď zatvorím oči, všetko tam už na mňa čaká: bolesti, blikajúce žiarivky nad posteľou, v ktorej som rozvalený, vzduch, ktorý odmieta vojsť do pľúc. Neďaleko odo mňa počujem kričať chlpatého obra a staršiu sestričku, čo sa ho pokúša upokojiť. Usilujem sa do seba nasať vzduch, tlačím dvere plnou silou, ale sú zamknuté. Nado mnou moja krásna manželka hľadá pohľadom lekára – vie, že nemá šancu ho nájsť, napriek tomu sa snaží. Dochádza mi kyslík a ona to cíti. Hľadí na mňa a v jej očiach vidím, že je koniec. Berie moju ruku do svojich a prikladá si ju k tvári. Je silná ako jedna z tých trúchliacich matiek v televíznych správach, ale oveľa vyrovnanejšia. Jej pohľad hovorí: Škoda, že odchádzaš, miláčik, ale aj keď odídeš, všetko bude v poriadku. Zaspávam.

Etgar Keret

knižne dosiaľ nepublikovaná poviedka, v čase koronakrízy ju v roku 2020 venoval vydavateľom, na Slovensku Artforu, uverejnená na Medziknihami.sk

41./2023 (9. – 15. 10. 2023)

Na chodníku ležia holubie krídla. Zohnem sa k nim, mám nutkanie zobrať si ich. Sú spojené ohlodanou kos- ťou, odpadli v silnom vetre, prudkom vetre, búrlivom vetre. Sú tak málo porušené, akoby ich holub len tak stratil, odložil, teatrálne odhodil a teraz rezignovane fajčí za rohom. Špendlíkovými očami pozerá do steny, ktorú vidí len on, telo prispôsobil pocitom, stavu sveta vo svojej holubičej hlave. Načo? Načo sú mi krídla?

Katarína Kucbelová

Modrosleposť, Vydavateľstvo SLOVART 2023, knihu uvádzajú do života 19. 10. v bratislavskom Artfore

43./2023 (23. – 29. 10. 2023)

Pred dvomi týždňami na Slovensku prebehli parlamentné voľby. Občania Slovenskej republiky vyjadrili v demokratických voľbách svoj názor. Momentálne sa formujúca politická koalícia nebude naklonená rozvoju vzdelanosti a kultúry na Slovensku, nebude zastávať humanistické pozície, pretože stavia svoju politickú rétoriku na agresívnej a populistickej podobe. Je vysoko pravdepodobné, že sa vrátime o niekoľko krokov, ale i rokov späť. V situácii, keď na východe sledujeme vojnovú agresiu Ruska voči Ukrajine, na blízkom východe izraelsko-palestínsky konflikt a v mnohých ďalších krajinách Európy pozorujeme, ako sa sloboda a demokracia vytráca, je potrebné sa zamyslieť, čo môžeme v tejto situácii urobiť.

Bohunka Koklesová

Príhovor rektorky VŠVU na imatrikuláci 20. 10. 2023

44./2023 (30. 10. – 5. 11. 2023)

V prvom momente si myslela, že je na trhu, ale namiesto ovocia a zeleniny predávajú na orgány ju, šklbú jej údy, berú ich miery a posudzujú kvalitu. Prudko sa posadila, nikto sa jej nedotýkal, ale do očí ju bodalo ostré svetlo a krútila sa jej hlava. Na stole ležali koláče a chlebíčky, použité špáradlá z klobásových jednohubiek, pokrkvavené vreckovky, rozpité kávy a čaje v malých hrnčekoch. Ženy sedeli uvoľnene, vo svetle lustra, zapnutého digestora a malej lampičky na stolíku s novinami sa zdali hrčavé, jedli, pili a vykrikovali jedna cez druhú, kým sa im vajíčková nátierka zachytávala na stareckých fúzoch a medzi zubami. 

„Daromný vždy bol a daromný aj zostane!“ kričala jedna a šibrinkovala špáradlom ako maličkým mečom. Marika rýchlo pohľadom hľadala babku – sedela pri dverách a odpisovala si čosi na papier, keď sa im oči stretli. 

„Isto ma tá malá nakazila, len si opíšem recept a pôjdem, mám žáhu.“

Soňa Uriková, laureátka ceny Anasoft litera 2023

Dôvod na radosť, KK Bagala 2022

45./2023 (6. – 12. 11. 2023)

Na chodníku ležia holubie krídla. Zohnem sa k nim,mám nutkanie zobrať si ich. Sú spojené ohlodanou kos-ťou, odpadli v silnom vetre, prudkom vetre, búrlivomvetre. Sú tak málo porušené, akoby ich holub len takstratil, odložil, teatrálne odhodil a teraz rezignovanefajčí za rohom. Špendlíkovými očami pozerá do steny,ktorú vidí len on, telo prispôsobil pocitom, stavu svetavo svojej holubičej hlave. Načo? Načo sú mi krídla?

Katarína Kucbelová

Modrosleposť, Vydavateľstvo SLOVART 2023

46./2023 (13. – 19. 11. 2023)

November je jej zamatový mesiac. Najzamilovanejší. Vláčny, vlhký... Ako potešenie pred studeným úderom. Raz transparentné, inokedy mliečne hmly, vlhké koberce lístia podobné zhrdzavenému železu na cestičkách v parkoch, chladný vzduch obaľujúci tvár.

Jana Bodnárová

Patchwork v bielej, Aspekt 2022, s. 15 a 21.

47./2023 (20. – 26. 11. 2023)

Zore sa sníva sen

Plavajú s Artúrom a Tiborkom v mori. Je to akýsi záliv, zo všetkých strán brehy s farebnými loďkami, prímorské mestečká. Oni traja však plávajú v otvorenom priestore, v oceáne. Zora sa pýta: „Čo ak tam budú žraloky?“ No nemyslí to vážne, je zjavné, že tu nijaké žraloky byť nemôžu. Je to ako pýtať sa na žraloky na plavárni. Plávajú, sú na otvorenom mori. Tiborko pláva medzi rodičmi. Zrazu Zora zbadá vedľa seba plutvu. „Pozri, žralok,“ hovorí Artúrovi. V skutočnosti to však nie je žralok, pravdaže nie, domnelý žralok je nafukovacia ryba, ryba ako z komiksu. Chvíľu sa na tom dokonca smejú. Akýže žralok!? Potom sa rovnaká plutva ukáže ešte raz a tentoraz je to skutočný žralok. A ďalší. Je ich stále viac a viac, pribúdajú z okamihu na okamih, žraloky ich obklopujú. Nedá sa im uniknúť a Zore zíde na um, že im môžu hodiť Tiborka, zdrží ich, kým ona a Artúr ujdú.

Svetlana Žuchová

Dni matiek, vyd. SLOVART 2023, s. 7

12./2024 (18. – 24. 3. 2024)

Zore sa sníva sen

Plavajú s Artúrom a Tiborkom v mori. Je to akýsi záliv, zo všetkých strán brehy s farebnými loďkami, prímorské mestečká. Oni traja však plávajú v otvorenom priestore, v oceáne. Zora sa pýta: „Čo ak tam budú žraloky?“ No nemyslí to vážne, je zjavné, že tu nijaké žraloky byť nemôžu. Je to ako pýtať sa na žraloky na plavárni. Plávajú, sú na otvorenom mori. Tiborko pláva medzi rodičmi. Zrazu Zora zbadá vedľa seba plutvu. „Pozri, žralok,“ hovorí Artúrovi. V skutočnosti to však nie je žralok, pravdaže nie, domnelý žralok je nafukovacia ryba, ryba ako z komiksu. Chvíľu sa na tom dokonca smejú. Akýže žralok!? Potom sa rovnaká plutva ukáže ešte raz a tentoraz je to skutočný žralok. A ďalší. Je ich stále viac a viac, pribúdajú z okamihu na okamih, žraloky ich obklopujú. Nedá sa im uniknúť a Zore zíde na um, že im môžu hodiť Tiborka, zdrží ich, kým ona a Artúr ujdú.

Svetlana Žuchová

Dni matiek, vyd. SLOVART 2023,

49./2023 (4. – 10. 12. 2023)

Vyzerá ako z plastu. Nechceš, aby toto bolo prvé, čo ti napadne, lenže presne to ti napadne, lebo naozaj tak vyzerá a tvoja hlava sa už udrží tejto línie a automaticky vygeneruje obraz plastovej figuríny zo sexshopu s tými ružovými líčkami a našpúlenými ústami, hej, tvoj mozog má ten dar si zo všetkých alternatívnych predstáv vo vesmíre spoľahlivo vždy vybrať tú najodpornejšiu, najnevkusnejšiu a najmenej vhodnú, a tebe sa chce vracať, ani nie tak zo situácie, ako zo seba samej, ako z fungovania tvojej chorej mysle, ani len v tejto chvíli nedokážeš pociťovať adekvátne emócie, také, čoby sa týkali osoby, o ktorú tu ide, tvoja hlava sa ani v takom momente nedokáže sústrediť na nič iné než sama na seba, lebo o teba vždy všade ide!

Ivana Gibová

Babička©, vyd. Drewo a srd/Vlna 2023, s. 7.

17./2024 (22. – 28. 12. 2024)

Vyzerá ako z plastu. Nechceš, aby toto bolo prvé, čo ti napadne, lenže presne to ti napadne, lebo naozaj tak vyzerá a tvoja hlava sa už udrží tejto línie a automaticky vygeneruje obraz plastovej figuríny zo sexshopu s tými ružovými líčkami a našpúlenými ústami, hej, tvoj mozog má ten dar si zo všetkých alternatívnych predstáv vo vesmíre spoľahlivo vždy vybrať tú najodpornejšiu, najnevkusnejšiu a najmenej vhodnú, a tebe sa chce vracať, ani nie tak zo situácie, ako zo seba samej, ako z fungovania tvojej chorej mysle, ani len v tejto chvíli nedokážeš pociťovať adekvátne emócie, také, čoby sa týkali osoby, o ktorú tu ide, tvoja hlava sa ani v takom momente nedokáže sústrediť na nič iné než sama na seba, lebo o teba vždy všade ide!

Ivana Gibová

Babička©, vyd. Drewo a srd/Vlna 2023, s. 7.

48./2023 (27. 11. – 3. 12. 2023)

Ráno sme sa s Andrejom pochytili, práca, nič nezvyčajné, detaily vynechám. Už len z toho, že sa s ním veziem do ateliéru, som bola otrávená. Moje auto trčalo v oprave, firemné vozy sme mali na výrobách. Sedela som vedľa manžela tak blízko ako už dávno nie, umŕtvená jeho prítomnosťou, v čistučkom, vyleštenom, navoňanom aute, o ktoré sa trasie ako o maznavé decko, vibrujúco som mlčala a snažila sa nedýchať. Tá jeho vôňa, kriste na nebi! Asi mu pripadá mužne elegantná, pritom smrdí ako čistiaci prostriedok na hajzľoch v lepších hoteloch. Keby som si otvorila kolu v jeho aute, upozornil by ma, aby som nevyliala. Alebo by po mne šľahol pohľadom. A keby som, nedajbože, chcela zjesť po ceste bagetu, rovno by ma vysadil. Bagetami z duše režiséra a producenta pohŕda. Do bagety v igelite z chladiaceho boxu by sa nezahryzol, ani keby mal skapať od hladu. Len na vysvetlenie, bagety patria k bežnej prevádzke v televíznej brandži, dôraz na bežnej, asi ako zákulisné dohody na vrchole reťazca, podplácanie manažmentu, pajcovanie zahraničných formátov, nazvime to inšpirácia alebo šetrenie na štábe.

Richard Pupala

Druhý čierny zošiť, vyd. Lindeni 2023, s. 71.

21./2024 (20. – 26. 5. 2024)

Ráno sme sa s Andrejom pochytili, práca, nič nezvyčajné, detaily vynechám. Už len z toho, že sa s ním veziem do ateliéru, som bola otrávená. Moje auto trčalo v oprave, firemné vozy sme mali na výrobách. Sedela som vedľa manžela tak blízko ako už dávno nie, umŕtvená jeho prítomnosťou, v čistučkom, vyleštenom, navoňanom aute, o ktoré sa trasie ako o maznavé decko, vibrujúco som mlčala a snažila sa nedýchať. Tá jeho vôňa, kriste na nebi! Asi mu pripadá mužne elegantná, pritom smrdí ako čistiaci prostriedok na hajzľoch v lepších hoteloch. Keby som si otvorila kolu v jeho aute, upozornil by ma, aby som nevyliala. Alebo by po mne šľahol pohľadom. A keby som, nedajbože, chcela zjesť po ceste bagetu, rovno by ma vysadil. Bagetami z duše režiséra a producenta pohŕda. Do bagety v igelite z chladiaceho boxu by sa nezahryzol, ani keby mal skapať od hladu. Len na vysvetlenie, bagety patria k bežnej prevádzke v televíznej brandži, dôraz na bežnej, asi ako zákulisné dohody na vrchole reťazca, podplácanie manažmentu, pajcovanie zahraničných formátov, nazvime to inšpirácia alebo šetrenie na štábe.

Richard Pupala

Druhý čierny zošiť, vyd. Lindeni 2023, s. 71.

50./2023 (11. – 17. 12. 2023)

Pomýliť si fyzický vzhľad milovanej so vzhľadom nejakej inej ženy. Koľkokrát to už zažil! Zakaždým s tým istým údivom: rozdiel medzi ňou a tými druhými je teda taký nepatrný? Ako je to možné, že nevie rozpoznať siluetu najmilovanejšej bytosti, bytosti, ktorú považuje za nezameniteľnú?

Otvorí dvere izby. Konečne ju vidí. Teraz to je ona bez najmenšej pochybnosti, ale ani ona sa na seba nepodobá. Jej tvár je stará, pohľad je zvláštne zlomyseľný. Ako keby žena, na ktorú mával na pláži, mala odteraz a navždy nahradiť tú, ktorú miluje. Ako keby mal byť potrestaný za to, že nebol schopný poznať ju.

Milan Kundera

Totožnosť, preklad Elena Flašková, Artforum 2023, s. 8.

51./2023 (18. – 24. 12. 2023)

Natália možno vo svojom odstupe od ľudí, v neprestajnom napätí a vzdore čakala, kedy z nej jej pocity niekto vydoluje alebo ich pochopí bez vysvetľovania. O tom sú vzťahy medzi ľuďmi – odhaľte ma, pochopte, obdivujte, otvorte ako ustricu, prehovorte ku mne mojím jazykom. No k čomu vedie porozumenie? K nude. K opotrebovaniu. K rozlúsknutému hlavolamu. Nie nadarmo učila Natália cudzí jazyk. Očividne jej náš jazyk nevyhovoval. Nemohol rozumieť jej osobnosti, tak ako jej nero- zumel človek, s ktorým sa pred dvoma dňami rozišla.

Ondrej Štefánik

Siroty, Tatran 2023, s. 5

52./2023 (26. – 31. 12. 2023)

     Tentoraz som na Silvestra už hodinu pred poludním začal napínať uši. Práve vyrazil. Odštartoval z vodných šírav Pacifiku, prví ho vítali obyvatelia Veľkonočných ostrovov, daroval im prvú sekundu prvého dňa a uháňal ďalej: nový rok.
     Počasie bolo mimoriadne priaznivé. Na samom konci roka v Bratislave predsa len snežilo, padali jemné vločky, páperový ľad, dovtedy sa na zem ukladala iba hebká vata srieňa, ktorú z vlhkosti vzduchu vytiahol nočný chlad, aby ju premenil na biely mach, no v tom naozajstnom snežení bolo niečo oveľa dôležitejšie, ako je zima či mráz: plachtenie, poletovanie, dráhy letu, viditeľný vzduch. Niečo tiché, no zároveň slávnostné, prichádzajúce rýchlosťou: nový rok.

Dušan Dušek

Deti v daždi (Kalendár na roky 2020 – 2021 po narodení Krista), Vydavateľstvo SLOVART 2023, s. 10 – 11.

1./24 (1. – 7. 1. 2024)

Ale když už jsme si dali tu práci s rozlišením modelového a empirického čtenáře, opravdu si máme autora představovat jako empirickou entitu, která píše příběh a rozhoduje o tom, jakého modelového čtenáře vytvořit, na základě motivací, s nimiž se možná svěří maximálně svému terapeutovi? Mohu vám říct rovnou, že empirický autor narativního textu – a v podstatě jakéhokoliv textu – je mi ukradený. Vím, že to urazí mnoho mých posluchačů, kteří se rádi a opakovaně začítají do životopisů Austenové, Prousta, Dostojevského a Salingera, a jsem si velmi dobře vědom, jak úžasné a vzrušující je nahlédnout do soukromého života skutečných lidí, které jsme si zamilovali jako blízké přátele.

Umberto Eco

Šest procházek literárními lesy, preklad: Anna Štádlerová, Argo 2023

2./24 (8. – 16. 1. 2024)

Třináct posledních vojáků světa spí pod jedinou břízkou. K večeru se probudí, dívají se po sobě s nedůvěrou a sahají po zbraních. A tu jeden z nich – dějiny nikdy ne zvědí jeho jména – řekne: „Sakra, kluci, tak už toho nechme.“
„A to máš, člověče, pravdu,“ poví s úlevou druhý, odkládaje zbraň.
„Tak mně dej kus špeku, ty vole,“ ozve se třetí s jistou něžností.
Čtvrtý na to: „Kruci, lidi, já bych kouřil; nemáte ně kdo -?“
„Hoši, teď se ulejem,“ míní pátý. „My už nehrajeme.“
„Já ti dám športku,“ praví šestý, „ale ty mně dáš kus chleba.“
„Domů, považte si, pudem domů,“ dí sedmý.
„Čeká tě tvá stará?“ ozve se osmý. „B
ože, já už jsem šest let neležel v posteli jaksepatří,“ vzpomíná devátý.
„Byla to, chlapci, blbina,“ povídá desátý a odplivuje.
„Ba jo,“ dí jedenáctý. „Ale teď už se nehneme.“
„Nehneme,“ opakuje dvanáctý. „Nejsme blázni. Hoši, domů!“
„To jsem sám rád, že už je konec,“ doloží třináctý a převalí se na druhý bok.
Tak nějak lze si představiti, že se skončila Největší Válka. 

Karel Čapek

Továrna na absolútno, vyd. Leda 2021.

3./24 (16. – 22. 1. 2024)

Depresia je porucha lásky. Aby sme mohli byť bytosťami, ktoré milujú, musíme byť zároveň bytosťami, ktoré dokážu zúfať nad stratou, a depresia je mechanizmom tohto zúfalstva. Keď príde, degraduje naše ľudské ja a napokon zatieni schopnosť prejavovať alebo prijímať náklonnosť. Je to zviditeľnená samota v našom vnútri a neničí len vzťahy s inými ľuďmi, ale aj schopnosť pokojného spolužitia so sebou samým. Láska síce nefunguje ako prevencia pred depresiou, ale poskytuje našej mysli ochranný obal, aby neubližovala sama sebe.

Andrew Solomon

Atlas depresie, Literárna bašta 2023

4./2024 (22. – 28. 1. 2024)

Madame ji oslovuje Tchèque Servante. Česká Služko. Jako by to bylo její jméno a příjmení. Ano, uklouzla, ale nikdy nepadla na samé dno. Jako Švýcarky. V rakouské monarchii pracují jako prostitutky hlavně Švýcarky, ohavně chudé, na nejnižším společenském žebříčku. Švýcarky jsou odpad a poznají se podle akcentu. Tak hluboko ona nikdy neklesla. Opilý Alfred de Musset si zapíše její věty, přestává drmolit a usíná. Chrápe s otevřenou pusou, s pavučinkou slin v koutku úst. Česká Služka se pokřižuje. Rychle a čtyřikrát za sebou. Tak. Vlak jede, jede vlak.

Radka Denemarková

Čokoládová krev

5./2024 (29. 1. – 4. 2. 2024)

Celkom jednoducho – ak budem so založenými rukami vyčkávať, že vnútro čosi vykoná za mňa, vnútro má vždy v nestráženej chvíli stiahne pod hladinu a dá sa mi nalogať svojho páchnuceho kalu, ak mu však vyjdem v ústrety akýmkoľvek drobným skutkom – krokom dobrej vôle, vždy sa mi stonásobne odnemí čistým dúškom živej vody, ktorá prináša sebapoznanie a možno raz aj nesmrteľnosť, ako o tom svedčia tie najnádhernejšie rozprávky.

Dežo Ursiny, Kubo Ursiny

Ahoj Tato Milý Kubo, filmotras 2014, s. 13 – 14.

6./2024 (5. – 11. 2. 2024)

„Ja som básnik,“ vyhlásil mládenec. Kto je viac, pomyslel si zlostne Kúcanský a tým sa téma uzavrela. Súdiac podľa dychtivého svitu v očiach, mládenec by bol možno aj uvítal doplňujúce otázky, ale Kúcanský nebol na regionálnych géniov s kakaom na brade zvedavý. Takých má aj doma dvanásť do tucta.

Pavel Vilikovský

Čarovný papagáj a iné gýče, Slovenský spisovateľ, 2005

11./2024 (11. – 17. 3. 2024)

Veď Slováci nemajú dejiny. Nie sú to dejiny národa, dejiny svetových myšlienok, dejiny originality, dejiny svetových činov, sú to len dejiny jazyka a dejiny napodobňovania, sú to dejiny územia. Nemáme v histórii žiadne hlavné postavy so svetovým presahom, sme len komparz. Všetko, čo sme urobili, každý jeden čin, je len napodobňovanie, o všetko nové sa s nami delia iné, vyspelejšie svety, o nič sme sa nepričinili, vždy vstupujeme do hotového, inšpirujeme sa hotovým, svet nikdy nemal ani nemá podobu, ku ktorej by sme prispeli. Tento štát sa rozpadne. Slovensko nemá žiaden zmysel, je ako liek, ktorý môže svet pri ktorejkoľvek chorobe pokojne vynechať a nič sa nestane...

Ondrej Štefánik

Siroty, Tatran 2023, s. 27 – 28, pre plan.art vybrala Katarína Kucbelová

24./2024 (10. – 16. 6. 2024)

Veď Slováci nemajú dejiny. Nie sú to dejiny národa, dejiny svetových myšlienok, dejiny originality, dejiny svetových činov, sú to len dejiny jazyka a dejiny napodobňovania, sú to dejiny územia. Nemáme v histórii žiadne hlavné postavy so svetovým presahom, sme len komparz. Všetko, čo sme urobili, každý jeden čin, je len napodobňovanie, o všetko nové sa s nami delia iné, vyspelejšie svety, o nič sme sa nepričinili, vždy vstupujeme do hotového, inšpirujeme sa hotovým, svet nikdy nemal ani nemá podobu, ku ktorej by sme prispeli. Tento štát sa rozpadne. Slovensko nemá žiaden zmysel, je ako liek, ktorý môže svet pri ktorejkoľvek chorobe pokojne vynechať a nič sa nestane...

Ondrej Štefánik

Siroty, Tatran 2023, s. 27 – 28, pre plan.art vybrala Katarína Kucbelová

7./2024 (12. – 18. 2. 2024)

Když si tě svatý odnesou, holt si tě odnesou, řekla, a já se dívala, jak vychází z pokoje a jde dolů po schodech. Skřípaly, jako by měly puknout, a to babka nemá ani padesát kilo. Kam se podíváš, je jen samá kůže a faldy bez masa. Když jsem scházela já, ani nevrzly. Na schody taky není spoleh. Babka pobíhala po kuchyni sem a tam, ruce plné práce. Byly skoro dvě, ale hlad jsem neměla, protože tenkrát jsem hlad neměla nikdy, jenom takovou nechuť tady uvnitř jako nemocný pes.

Layla Martínez

Červotoč, preklad Blanka Stárková, Paseka 2024

13./2024 (25. 3. – 31. 3. 2024)

Kedysi dávno, keď naše oči fungovali ako zväčšovacie sklá a mesiac sa ako obor týčil nad strechami domov, sme ho chceli trafiť kameňom a rozbiť na márne kusy. S Marwánom sme boli nerozluční. V jeden jesenný večer sme podpálili smetný kôš a odprisahali si priateľstvo na celý život. Veľa sme sa hrávali a vymýšľali rôzne tajomstvá. Stvorili sme alternatívny svet ako odpoveď na naše odcudzenie v tom skutočnom. Pozerali sme sa na vojny dospelých a v televízii hľadeli na fronty požierajúce našich otcov. Matky piekli chlieb v hlinených pieckach a pri západe slnka prelievali slzy. My deti sme v obchodoch kradli sladkosti, liezli na stromy a neustále mali zlomené ruky či nohy. Život aj smrť boli hrou, behom, lezením, skákaním, sledovaním, tajnými škaredými slovami, spánkom a nočnou morou.

Hassan Blásim

Iracký mesiáš, preložil Marek Bieška, BRaK 2024 (celý úryvok nájdete na našom partnerskom portáli Medziknihami.sk)

8./2024 (19. – 25. 2. 2024)

Amazonky, dievčinky, staručné priateľky moje,
v čižmičkách pestrofarebných, v gamašiach,
v sandáloch, bosé
v kolotoči spievajúcom, bezstarostnom, električkovom,
hrmotnom, občas piskľavom
všetky sa krútia, skáču a tancujú jedna twist, iná
štvorylku.
Tance sveta sú sväté
a ich spev je taký, že chorých lieči, deti uspáva,
no mŕtvych vrátiť nevie,
hoci aj to sa možno čoskoro naučí.

Ľudmila Ulická

O tele duše, preklad Ján Štrasser, Vyd. SLOVART 2022

9./2024 (26. 2. – 3. 3. 2024)

Na Hesseho velmi zapůsobila především erotika. Teď už konečně nemusí snít o lásce, která je „rudá a má barvu ohně“, „třeštící a bakchantská“ – užívá si kouzla zkušené ženy a poprvé prožívá sexualitu jako opojení. Vedle silné smyslnosti se však také dostaví aura zármutku a zádumčivosti, iritující rys prozrazující sklon k jisté neduživosti, ba dokonce neschopnosti žít.

Heimo Schwilk

Hermann Hesse – život hráče se skleněnými perlami, CDK 2024

10./2024 (4. – 10. 3. 2024)

Viete čo o mne Štúr napísal po smrti? Že som bola tvor. Nie žena, nie človek, nie bytosť, nie osoba, tvor! Vraj „bol to zvláštny tvor, viac duch ako telo, vzdelanosti a šľachetnosti neobyčajnej, a lásky k nám, jako i z jej písomných pamätníkov vidno, najvrelejšej. Taký tvor sa riedko rodí, a ešte redšie vychová, určený viac Bohu jako svetu.“ To sú slová muža, ktorého som milovala. Toto napísal, keď som zomrela.

Jana Juráňová

Misky strieborné, nádoby výborné, L.C.A. 2005

14./2023 (3. – 9. 4. 2023)

Predstavené knihy chápeme ako ako jedinečné pohľady na svet, ktoré sa spisovatelia usilujú sprostredkovať čitateľom a tak im ukázať iný uhol nazerania na realitu. Medzi vybranými titulmi nájdete diela najmä slovenských, ale aj inonárodných autorov, a tak má čitateľ príležitosť poznávať rozličné perspektívy nazerania na svet a človeka v ňom podmienené prostredím, kultúrou, dobou či svetoznázorom.

Dávid Dziak, Ivata Gal Drzewiecka (eds).

Svetom cooltových kníh pre deti, Prešovská univerzita v Prešove 2023, s. 8.

15./2024 (8. – 14. 4. 2024)

Hľadal stopy po skrytom smiechu. Ale nič. Len akýsi tieň sa jej rozlieval po tvári. Otočil zrak k oknu. Drobný dážď dopadal na listy všetkého rastlinstva a na dno betónového bazénu.

Lukáš Cabala

Spomenieš si na Trenčín?, Artforum 2023 (celú ukážku si môžete prečítať po kliknutí na viac na Medzi knihami.sk)

16./2024 (15. – 21. 4. 2024)

Naše stretnutia mali vždy to isté označenie: chalupári. Organizoval ich vydavateľ PCH—a keď bolo treba, všetkých nás na svojom aute pozvážal dokopy, aby sme sa mohli tešiť z toho, že sme spolu, že sa môžeme rozprávať. Naša zostava bola takmer vždy rovnaká. Podľa veku: JB, TJ, DD, JŠ, IR, PCH—a Paľko. Opakovali sme si staré historky. Smiali sme sa. A radovali sa. Nič lepšie sme v posledných rokoch nezažili.

PV bol vždy vtipný, ironický, sebazhadzujúci, múdry, skromný, presný, trefný, briskne analytický, prívetivý, chytrý, pohotový.

Píšem to všetko neohrabane, so smútkom a žiaľom, narýchlo a útržkovito, s pocitom absolútnej straty. Mali sme šťastie, že sme boli jeho kamaráti, mali sme šťastie, že bol náš kamarát, že sme sa mohli vídať, že sme mohli spolu pobudnúť.

Pred jeho pohrebom sa na nebi zjavil biely kríž, preťali sa dve dráhy lietadiel, stopy po blednúcej pare—až v krematóriu sme zrazu videli, že bude aj katolícka omša.

Tomáš povedal, že to nemôže byť náhoda.
Kríž som odfotil.

Dušan Dušek

Deti v daždi (Kalendár na roky 2020 – 2021 po narodení Krista), Vydavateľstvo SLOVART 2023, s. 18 – 20.

18./2024 (29. 4. – 5. 5. 2024)

Začiatok je iba ilúzia. Každému začiatku niečo predchádza. To, čo sa práve teraz udeje, je iba nevyhnutným dôsledkom predošlých pohybov; gule lietajú po zelenom zamate, narážajú do seba, ťuknutie a znovu od seba odletia, ťuk, ťuk ťuk ťuk, ťuk ťuk, ako nepravidelné staccato spisovateľa, ktorý píše na stroji iba troma prstami, dvoma na pravej a jedným na ľavej ruke.

Juraj Kováčik

Bod zlomu, z poviedky Psycho, vyd. SLOVART 2023, s. 9.

19./2024 (6. – 12. 5. 2024)

Mám rada plastové plameniaky. Pri všetkej bizarnostima baví tento kult záhradného trpaslíka z päťdesiatych rokov v Spojených štátoch. Keby vznikol o pár rokov neskôr, Humpert Humpert by si ich mohol vychutnať v záhrade Charlote Haze. Boli by v páre, tak ako sa vtedy začali predávať. Plastové plameniaky, ktoré sú doteraz v ponuke v solárnych, vianočných, halloweenskych verziách. Plastových plameniakov je dnes určite viac ako živých, plameniak sa stal vtákom mesta Madison, ikonou trashu.

Katarína Kucbelová

Modrosleposť, Vydavateľstvo SLOVART 2023, s. 9.

20./2024 (13. – 19. 5. 2024)

Teodora sa zobudí ešte za tmy a pri prvej rannej cigarete si predstavuje život mníšok.

Pozerá na červenejúcu oblohu nad Belehradom a rozmýšľa, čo rehoľníčky raňajkujú. Možno by poznala odpoveď, keby v detstve nezanevrela na vieru.

Myšlienky na kláštorný život zaženie prípravou lievancov, zvykom z Ameriky. Ešte raz si prejde dnešnú prednášku – bombardovanie, rok 1999.

Miroslava Kuľková

Hotel Balkán, KK Bagala 2023, kniha je nominovaná na cenu Anasoft litera 2024, celú poviedku si môžete prečítať na našom partnerskom portáli Medziknihami.sk

22./2024 (27. 5. – 2. 6. 2024)

Návštevy nemal kto zastaviť. Osobná asistentka rektora si pred oslavami vzala voľno, pretože sa cítila preťažená. Rektor s tým nič nemohol urobiť. Asistentka bola jeho najnovšia žena.

Jozef Puškáš

Vivat, akadémia, zbohom, Čechov

23./2024 (3. – 9. 6. 2023)

„Mením svoju pohrebnú pesničku,“ povedala Elenka.
„Zasa?“ nadvihla obočie Bianka.
„Clap your hands,“ vydýchla Elenka. „Strašne sa to hodí na pohreb.
Je to vznešené a clivé zároveň. Ako hymna.“
„Tvoj pohrebný zoznam má už dvadsaťsedem piesní, a samá hymna. Ešte nezomieraš,“ odvetila Bianka a otvorila svojpočítač.
„Postupne áno,“ podotkla Elenka.
„To bude trojdňový hudobný festival, a nie pohreb,“ vyhlásila Bianka. Elenka ju objala okolo krku a Bianka ju chytila za predlaktia.
„Povieš mi viac o vašich? Máš ich rada?“ opýtala sa Elenky. „Neviem, či ich mám rada. Mala by som mať. Predtým boliiní. A ja tiež.“

Vanda Rozenbergová

Storočie, Vydavateľstvo SLOVART 2023

25./2024 (17. – 23. 6. 2024)

Dievčatá sa však nezaoberali tým, čo sa deje vonku. Venovali sa samy sebe, svojim drobným starostiam. Dievčatá so svetlými riedkymi vlasmi, čo sa medzi prstami presýpajú ako múka. Boli samy v obývačke, príliš blízko, priam na dosah ruky. Keby sa ma niekto spýtal, prečo som tam, nedokázala by som svoju prítomnosť vysvetliť. Šla som preč.

Hila Blum

Ako milovať svoju dcéru