plan.art vyrába podcasty o neprvoplánovom umení a kultúre, v ktorých sa Mariana Jaremková rozpráva na rôzne témy, ktoré zaujímajú nás, vás a umelcov samotných.
Podcasty platformy plan.art – neprvoplánovo o umení a kultúre sú dostupné:
tu na webovej stránke
na Spotify
na Apple Podcasts
na Google Podcasts
- #rozhovory o umení 22
- #hudba 6
- #film 5
- #literatúra 3
- #ilustrácia 3
- #komiks 2
- #poezia 2
- #scénografia 2
- #výstava 2
Ten, čo sa zaujíma o človeka
Rozprávať sa s režisérom Dušanom Hanákom znamená rozprávať sa o človeku. A tak aj tento rozhovor sa vracal cez rôzne témy stále k človeku, ktorý je Hanákovým celoživotným záujmom. Vo filme, vo fotografii, v živote. Nakrúcať o človeku znamená zaujímať sa o neho. A byť pritom pravdivý a autentický. K tomu vedie cesta, z ktorej je dôležité nezísť. Ako Dušan Hanák hovorí: „Najprv musíš byť človekom, potom buď filmárom.”
Spojené svety Petra Mazalána
Peter Mazalán vyštudoval operný spev a architektúru. A vo svojich projektoch prepája špecificky oba svety do intermediálnych inscenácií, ktoré ponúkajú intenzívny umelecký zážitok. V obsahu ide do privátnych svetov a cez spev, silné texy a pôsobivý hudobný i vizuálny koncept komunikuje témy a príbehy, o ktorých je dôležité nemlčať. Rozprávali sme sa o jeho umeleckej ceste od konceptuálnych diel a inštalácií až k stále väčšiemu zdivadelňovaniu. Od filozofujúcich performancií k výraznej osobnej výpovedi čerpajúcej zo skutočných príbehov. Takými boli napr. Už stačí/Ich habe genug, Zimná cesta/Winterreise či Piesne o mŕtvych deťoch/Kindertotenlieder. A takou bude aj Labutia pieseň.
Hlučné ticho Martina Gerboca
Prejsť len tak okolo obrazov Martina Gerboca sa nedá, fascinujú a lákajú nahliadnuť (do) za temnotu. Rozprávať sa s maliarom Martinom Gerbocom znamená rozprávať sa súčasne o filozofii, poézii, hudbe. Pretože „obraz je všetko mimo obrazu”. Martin Gerboc v našom podcaste hovorí aj o antisystémovosti, dezilúzií, o abstrakcii vs. realizme, špecifikách a dynamike trojuholníka autor – kurátor – divák, fenoméne manipulácie umením, emocionalite i narácii obrazu, tele aj koži, Witkinovi, o obrazoch ako filmových sekvenciách, poézii. O sebe.
STROON / vibrafón a zen
Hudobník a skladateľ Dalibor Kocián, známy ako Stroon, má za sebou úspešný rok a pred sebou zaujímavé projekty. Chystá sa vydať nový album, komponuje hudbu k niekoľkým filmom a aktuálne spolupracuje so Slávou Daubnerovou na inscenácii Trójanky. Jeho tvorivý záber je široký, okrem komponovania pre divadlo či film napr. hudobne sprevádza projekcie nemých filmov a jeho žánrový záber je nemenej rôznorodý – od metalu, cez hĺbavú elektroniku, až k vážnej hudbe, ideálne vo fúzii a so zvukom vibrafónu. A takto pestré bývajú aj rozhovory s ním, v tomto sa napr. dozviete aj to, že priveľa oxytocínu škodí a že v súčasnej spoločensko-politickej situácii už nepomáha ani meditácia. Buďte zen a počúvajte.
20_SkRAT – ĽUBO BURGR
Divadlo SkRAT oslavuje 20. narodeniny, resp. už 25., ak prirátame roky pred tým, ako začalo fungovať pod týmto názvom. Tak dlho sledujeme súdobú realitu zachytenú v jednotlivých inscenáciách. A tak ako divadlo Stoka, kde má jeho poetika svoje korene, aj SkRAT si udržiava kontinuitu v tom, čo bolo pre obe divadlá dôležité od začiatku a pretrváva dodnes – radosť z tvorby a sloboda. S Ľubom Burgrom (a s Rexom) sme si sadli v A4-ke (ktorá tiež oslavuje 20. narodeniny), aby sme si aspoň v skratke pripomenuli, čo tvorí esenciu SkRAT-u, „výhybky” v jeho vývoji a že témy alebo momentky z inscenácií spred niekoľkých rokov vyvolávajú nie príjemné dejà vu. A že zatiaľ čo SkRAT je stálica, tak o iných sa dá povedať, že sú skôr spotrebný materiál.
SHOOTY... a všetko, čo má rád
Martin Shooty Šútovec aktuálne predstavuje svoju už šiestu knihu politických karikatúr, ktoré boli uverejnené v ostatných štyroch rokoch v Denníku N. Tak ho ľudia poznajú, a tak ho majú radi. Čo má ale rád Shooty?! V našom rozhovore sme sa politike venovali len krátko a prešli sme – vášnivo, platonicky i unavene – na iné témy: grafiku, reklamu, komiksy, knihy, znova knihy, banjo, hudbu, a ešte hudbu, Beavisa a Butt-Heada aj rybičky… Shootyho svet je rozhodne pestrejší ako ten politický. Foto: Denník N – Tomáš Benedikovič
Gibová ©
Ivana Gibová napísala (zatiaľ) svoj najsilnejší text. V našom plan.art podcaste s Marianou Jaremkovou rozpráva o osobnej i autorskej ceste k Babičke, o spôsobe akým píše, o vzťahu k svojim textom, o Malomestách, o úprimnosti v písaní a aj o tej najťažšej – úprimnosti k sebe samej… hovorí o sebe, píše (aj) o nás. A bol pri tom i Mastný muž. Foto: Katarína Hudačinová
Ľudová kultúra „pod vplyvom”
World music skupina BANDA je kapela, ktorá vychádza zo slovenskej tradičnej ľudovej hudby, ale inšpiruje sa aj inými hudobnými žánrami a hudbou národov celého sveta. Oslavuje 20 rokov svojej existencie, a tak sme sa lídra tejto medzinárodne úspešnej bandy Sama Smetanu pýtali, ako je to s tou slovenskou a tradičnou a ľudovou hudbou? Ako je zbytočné hovoriť o nemiešaní kultúr, keďže je tá slovenská a ľudová a tradičná hudba dokonalým mixom rôznych vplyvov. A preto je taká zaujímavá a bohatá. Hovorili sme aj o častom pokrivení tradície práve nepochopením, o zbytočnom zjednodušovaní alebo naopak, podceňovaní ľudovej hudby. Ale i keď fúzia, aj tak sa všetko končí a začína... pri fujare :-).
Starý pes undergroundu
Starého psa novým kúskom nenaučíš. Sú ľudia, pre ktorých underground nie je iba póza či spomienka z mladosti, ale majú ho v sebe. Inak žiť, rozmýšľať, cítiť nevedia a nechcú. Jeho hlas a štýl spevu, rovnako ako aj texty plné slangu, zvláštnych spojení a obrazov, sú jedným z najvýraznejších zvukov tohto kmeňa. V predvečer výročia Nežnej rozprával Tony Ducháček pred koncertom kapely Garage & Tony Ducháček pre plan.art o slobode aj v dobe neslobody, (ne)poézii svojich textov, Iggym Popovi v slipoch, Žižkove aj Berlíne, politike bez noblesy, ktorá odišla s Karlom S., aj o tom, že dnes už je Tony Ducháček na pódiu a mimo neho presne ten istý muž.
Jaro Vojtek a jeho (filmová) cesta k slobode
Režisér Jaro Vojtek nakrútil ďalší silný film a než si ho pôjdete pozrieť do kina, vypočujte si náš podcast, v ktorom hovorí o hľadaní a nutnosti slobody, etike i empatii, o tom, že nechce zo svojich študentov urobiť ďalších „Vojtekov”, o hľadaní životnej témy a nie podriadení sa trendom, ale aj o tom, že štát nevytvára naše životy, ale my si vytvárame štát... a že aj dnes je stále lepšie byť umelcom ako lesníkom.
hashtag ČLOVEK Zita Hosszúová
Pred rokom, po dvojnásobnej vražde na Zámockej ulici, sme sa pýtali, či sa musí stať takáto tragédia, aby sa veci zmenili? Po roku však počujeme slová ako pliaga, rôzne dezinformácie a hoaxy týkajúce sa LGBTI+ ľudí. Riaditeľka Filmového festivalu inakosti a vedúca Kina Lumière Zita Hosszúová hovorí s Marianou Jaremkovou pre plan.art aj o tom, ako filmy na festivale ukazujú rozdiel medzi realitou, v ktorej žije LGBTI+ komunita tu a v akej žije svet, o zneužití strachu ľudí z neznámeho, o tom, či to film môže zmeniť, aj o tom, že byť v slovenskej spoločnosti akceptovaným človekom z LGBTI+ komunity nie je samozrejmosť... ale privilégium.
Zn. Divadelná Nitra ...tvrdohlavo s Darinou Károvou
Medzinárodný festival Divadelná Nitra vstupuje už do svojho 32. ročníka. Riaditeľka festivalu Darina Kárová hovorí o ceste, ktorou prešiel, o budovaní značky, peripetiách nezávislého podujatia, ale aj o potrebe umenia a jeho (ne)podpore. Čo dnes znamená organizovanie medzinárodného festivalu? V akom vzťahu je s divákmi a prečo treba znova a znova vysvetľovať dôležitosť umenia v privátnom aj spoločenskom kontexte?
Archeológia pamäti Roba Kirchhoffa
V deň 55. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy vám v našom podcaste prinášame rozhovor s režisérom Robom Kirchhoffom. Už onedlho bude mať v kinách premiéru jeho film Všetci ľudia budú bratia o A. Dubčekovi. Rozprávanie Roba Kirchhoffa sa dotýka témy pamäte, jej slepých uhlov, hovorí o spôsobe ako ju skúma a uchováva vo filme, o objektíve prítomnosti zamierenom na minulosť, o vlastnom sprítomnení aj prekračovaní hraníc ak je to nevyhnutné.
O (ne)pamäti – Jerguš Sivoš
Už o niekoľko dní si pripomenieme 55. výročie udalostí augusta ’68. O období, ktoré po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy nastalo, ale najmä o tom, aké modely správania v našej spoločnosti zanechalo a čo všetko zostáva stále nevyriešené, hovorí s Marianou Jaremkovou predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš. Foto: Pavol Harum
Peter Uličný s vášňou o vášni
Textár, publicista, autor dnes už kultovej knihy rozhovorov s Mariánom Vargom O cestách, ktoré nevedú do Ríma, antikvár Peter Uličný hovorí s Marianou Jaremkovou s vášňou o vášni ku knihám, o tom ako sa literárna fikcia niekedy pretne s realitou, o Cortázarovi aj Golemovi, o atmosfére starých antikvariátov, o tom svojom a aj o rozpore medzi zberateľom a antikvárom. Pre všetkých, ktorí milujú knihy!
Niekto sa našiel
Z desiatky literárnej ceny Anasoft litera 2023 svieti nielen pestrou obálkou prozaický debut právnika lingvistu Duša Martinčoka. Z rozhovoru so Simonou Prokopec Fochlerovou sa napríklad dozviete, že do Luxembourgu utiekol možno aj pred Book Clubmi, ktoré sám založil, že najkrajšia a najťažšia je pre neho odvaha zaklopať na dvere vedľajšieho bytu i to, ktorý z deviatich spolunominovaných titulov sa mu páči najviac. Foto: Jarma Uhlíková/Zdroj: Anasoft litera
WARHOL_(po)SK
Jediné múzeum Andyho Warhola v Európe sa, už v úplne dezolátnom stave, dočkalo rozsiahlej rekonštrukcie a stane sa tak konečne nielen dôstojným výstavným a kultúrnym priestorom prezentujúcim diela Andyho Warhola a ďalších významných umelcov, ale aj modernou stavbou patriacou do 21. storočia. Veľkú zásluhu na tom má riaditeľ Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Martin Cubjak, ktorému sa napr. podarilo počas náročného pandemického obdobia otvoriť doteraz najväčšiu expozíciu diel Keitha Haringa na Slovensku. S Marianou Jaremkovou hovorí nielen o nekonečných peripetiách, ktoré rekonštrukcii predchádzali, ale aj o DNA Warholovej tvorby a vzťahu Warhol/Warhola. Tento podcast vznikol v nahrávacom štúdiu časopisu .týždeň a plan.art ďakuje za podporu.
Husľový barbar
Multižánrový huslista Stano Palúch sa na lavičke v parku za štebotu vtáčkov rozpráva s Marianou Jaremkovou o tom, že husle nie sú pre neho fetišom, o novej vášni pre hranie na Frame drum, o stradivárkach a terchovskej muzike, o komponovaní… jednoducho o hudbe.
Gemer Daniela Majlinga
Mariana Jaremková sa pri najnovšom podcaste stretla s Danielom Majlingom nad jeho novým grafickým románom Gemer. A nie preto, že mal narodeniny a nie preto, že nám na plan.art požičal svojho Ruda. Ale preto, že je dobrý. Debata o prvej časti trilógie ale nečakane odhalila aj autorov umelecký hárem, to, že celý autorov úspech stojí na vykrádaní... samého seba, aj tajomstvo autentického štýlu autorom nazývaným „zachráň sa kto môžeš improvizácia". Pozor, rozhovor obsahuje iróniu!
Dotýkanie sa s... Milou Haugovou
Poetka Mila Haugová nad svojou novou zbierkou Dokonalé zviera(nie) v osobnom až intímnom rozhovore s Marianou Jaremkovou hovorí o poézii, tele aj (ne)priepustnosti pokožky, o dotýkaní, odchádzaní a o tom, čo potom v nás alebo po nás v tom druhom zostáva.
Svety a priestory Fera Liptáka
V levickej synagóge si do 1. mája môžete pozrieť výstavu Fera Liptáka s názvom Scénografia. Ako sa vystavuje scénografia, v čom je pre Fera Liptáka zaujímavý film a v čom divadlo, čo sú zákresníky, o slobode v Teatre Tatre a aj o výletoch s Martinom Šulíkom pri hľadaní lokácií hovorí Fero Lipták s Marianou Jaremkovou.
Mira Fornay... na ceste
Vo štvrtok 23. marca vstúpil do slovenských kín film Miry Fornay Mimi. Je venovaný deťom, stromom a rieke. Sama režisérka o ňom hovorí ako o svojom najpozitívnejšom filme. Prežíva aj ona sama pozitívne obdobie? O vlastnom priestore, filmárskej bubline, Paríži a slobode hovorí Mira Fornay v plan.art podcaste s Marianou Jaremkovou.
Poézia a hudba
Mariana Jaremková si zvolila tému druhého plan.art podcastu poéziu a hudbu v jednom. Podnetom bola kniha/audiokniha Rok – zhudobnený album poézie autorskej dvojice Robert Pospiš & Martin Sillay, ktorým je téma prepájania poézie a hudby blízka.
Knižná ilustrácia a komiks
Ten, ktorý svojimi obrázkami spoludefinoval divoké 90. roky. Danglár. Najnovšie v rámci knižnej ilustrácie sprevádzajú jeho kresby knihu Dušana Taragela Mafiánske historky. A ak zostaneme pri knihách, tak reč bude aj o tom, aké to bolo spojenie s časťou českého kultúrneho dedičstva – Rychlými šípmi, pre knihu Rychlé šípy a jejich úžasná nová dobrodružství.
