22./2023 (29. 5. – 4. 6. 2023)
Najvyššia hora Japonska bola považovaná za posvätný symbol vyjadrujúci tajomstvo nesmrteľnosti a stala sa obľúbeným námetom japonských umelcov. Grafický list pochádza z významnej Hokusaiovej série Fugaku Sanjūrokkei: 富嶽三十六景 (Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži) vytvorenej v rokoch 1830 až 1840.
Katsushika Hokusai
webumenia.sk
![]()
15./2023 (10. – 16. 4. 2023)
Robert Doisneau
1952, Heritage Autions, HA.com
![]()
13./2023 (27. 3. – 2. 4. 2023)
Obálka časopisu Móda, šatka zo vzorovanej bavlny, modelové a vývojové stredisko Makyta, Púchov
Hlavným cieľom časopisu Móda bola „výchova ku vkusu a estetickému cíteniu“ v oblasti odievania. Časopis spolupracoval s podnikom Textilná tvorba a neskôr s ÚBOK-om, mal tak prezentovať to najlepšie z domácich vývojových stredísk a tiež kolekcie priemyselných podnikov z Československa.
Karol Kállay, Ján Krížik
1976 (originál) , 2017 (kópia), tlač, webumenia.sk
![]()
12./2023 (20. – 26. 3. 2023)
Jar
Július Jakoby, maliar, jeden z najvýznamnejších slovenských umelcov 20. storočia. Pôsobil v multikultúrnom mestskom prostredí Košíc. Navštevoval večerné kurzy E. Króna pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Jeho raná tvorba vychádzala z košickej moderny a secesného postimpresionizmu K. Kőváriho, používal najmä techniku kresby pastelom na lúpanej lepenke. Neskôr u neho zosilnel vplyv nagybányskej školy a maďarského symbolizmu a syntetizmu.
Július Jakoby
1965 – 1970, webumenia.sk
![]()
Dielo týždňa t.7./r.2023
Teisai Hokuba (蹄斎北馬) bol jedným z Hokusaiových prvých študentov. Ilustroval najmä surimono, čo boli komorné grafiky vydávané súkromne pri špeciálnych príležitostiach a v limitovaných nákladoch. Vyznačovali sa jemnou tlačou najvyššej kvality.
Teisai Hokuba
Slovenská národná galéria
![]()
Dielo týždňa t.8./r.2023
Žltý mlyn namaľoval Jasusch po návrate z vojnového zajatia na ďalekom východe. V symbolickej vízii prepojil autor zážitky z minulosti s pochmúrnymi predstavami budúcnosti, ktorú riadi neviditeľná ruka „veľkého hýbateľa“. Koleso mlyna napreduje bez ohľadu na to, koľko ľudských osudov pod sebou rozdrví. V prelomovej sérii Jasuschových obrazov sa stretávajú „literárne“ prvky staršieho secesného symbolizmu s výrazovou „aliterárnou“ silou expresionizmu, orfizmu a futurizmu.
Anton Jasusch
Slovenská národná galéria
![]()
Dielo týždňa t.10./r.2023
14./2023 (3. – 9. 4. 2023)
Guernica je obraz Pabla Picassa, inšpirovaný svedectvom Picassa pri bombardovaní španielskeho mesta Guernica nacistickým Nemeckom 26. apríla 1937 počas Španielskej občianskej vojny.
Pablo Picasso
zdroj: wikipedia
![]()
16./2023 (17. – 23. 4. 2023)
''Caballo, pipa y flor roja'', oil on canvas, 82.6 x 74.9 cm, Philadelphia Museum of Art
Joan Miró
1920
![]()
Zázrivá
výška 34.0 cm, šírka 45.0 cm
1959, 1960 – 2000
fotografia
SNG (webumenia.sk)Karol Kállay
![]()
18./2023 (1. – 7. 5. 2023)
1993, kombinovaná technika, kartón
Autor sa narodil v jednom z najchudobnejších regiónov Portugalska a detstvo strávil so svojím otcom ako pastier. V dospelom veku pracoval Antunes ako čašník a vtedy prejavil veľký záujem o históriu umenia. Objavil Chagallove a Picassove maľby, ktoré podnietili jeho fantáziu. Keď v roku 1974 zomrel Antunesov brat vo vojne v Angole, uvedomil si krehkosť života a začal maľovať. Jeho dielo, plné revolty proti konformizmu a náboženskému fanatizmu, objavil portugalský surrealista Mario Cesariny. Autor často stvárňuje bezcitný animálny život a v jeho obrazoch, maľovaných zvyčajne akrylom, nájdeme odkazy k pohanským formám existencie a prežívania.Joaquim Baptista Antunes
webumenia.sk
![]()
24./2023 (12. – 18. 6. 2023)
Erik Binder, kresliar, sochár, tvorca objektov, multimediálny umelec, videoumelec, tvorca inštalácií, grafik, maliar zomrel vo veku 49 rokov 5. júna 2023.
Erik Binder
![]()
28./2023 (10. – 16. 7. 2023)
V Múzeum fotografie SEDF pripravujeme novú výstavu, predstavujúcu dielo Bélu a Alberta Petrika. Výstava predstavujúca výber z tvorby dvoch autorov prvej tretiny 20. storočia je zaujímavou fúziou – Béla Petrik bol kňaz a fotograf južného Zemplína, ktorý zaznamenával život, prácu ľudí v tomto regióne. Jeho strýko Albert Petrik, uznávaný budapeštiansky fotograf architektúry, bude zastúpený originálnymi kabinetnými fotografiami architektúry z prelomu 19./20. storočia z Talianska. Kurátor výstavy Jozef Sedlák vydal nedávno o celoživotnom diele Bélu Petrika aj publikáciu, ktorú si môžete v SEDF zakúpiť. Pre tie a tých, ktoré/í publikáciu už majú, je výstava naopak príležitosťou, ako si fotografie prehliadnuť aj v oku lahodiacom formáte.
Vernisáž: 12.7. o 17.30.
Trvanie výstavy: 13. 7. 2023 – 29. 10. 2023Béla Petrik
![]()
Alšova jihočeská galéria, v spolupráci s Museem HR Giger vo švajčiarskom Gruyères, Carmen Maria Giger a zberateľom Marco Witzigem, v Hluboké nad Vltavou vystavuje švajčiarskeho umelca HR Gigera, maliara, sochára a návrhára, známého predovšetkým ako stvoriteľa umeleckého smeru s názvom biomechanický surrealismus a filmového monštra Votrelec. Giger býva označovaný za najväčšieho vizionára medzi umelcami 20. storočia. Jeho štýl vyšiel zo surrealismu, pričom jeho formu naplnil postkatastrofickou skepsou i existencialismom, které priniesli obe svetové vojny.
H. R. Giger
![]()
31./2023 (31. 7. – 6. 8. 2023)
Hilma af Klint (1862 – 1944) je znovu objavená švédská priekopníčka abstraktného umenia, nečakaná, ale o to žiarivejšia kométa posledného desaťročia ktorej výstavu Paintings for the Future v Guggenheimovom muzeu v New Yorku v roku 2018 videlo rekordných 600 000 ľudí, se v českom Olomouci predstavuje v rámci špeciálneho projektu.
HILMA AF KLINT
Výstava v Rub Gallery v Olomouci (14. 4. – 16. 10. 2023)
![]()
32./2023 (7. 8. – 13. 8. 2023)
K 25. výročiu úmrtia frontmana kapely Dunaj Jiřího Kolšovského sa aktuálne v priestoroch Čitárny Unijazz nachádza výstava fotografií Jiřího Volka (*1955), ktoré zachytávajú kapelu Dunaj v rokoch 1992 – 1997 asi na 60 čiernobielych fotografiách z koncertov i zo zákulisia.
Jiří Volek
![]()
33./2023 (14. 8. – 20. 8. 2023)
Autor je jedným zo zakladateľov videoumenia na Slovensku a pre jeho diela sú typické také formy, v ktorých je videoobraz súčasťou priestorových diel – inštalácií a objektov. Spolu s Janou Želibskou (*1941) a Petrom Meluzinom (1947 – 2019) v 90. rokoch výrazne ovplyvnili podobu videoumenia, pričom u každého z nich v tom v tom čase vznikol jedinečný vizuálny kód, ktorý charakterizoval ich videopráce. U Petra Rónaia je to predovšetkým skúmanie hranice obrazu a obrazovky – diela kde je TV obrazovka prvkom, ku ktorému pristupuje ako ku klasickému obrazu, realizoval už od konca 80. rokov 20. storočia.
Peter Rónai
Obraz v obraze, Považská galéria umenia v Žiline, trvanie výstavy: 29. 6. 2023 – 16. 9. 2023, foto: © Marek Jančúch
![]()
34./2023 (21. – 27. 8. 2023)
Galéria Rudolfinum sa stala miestom jedinečného meditatívneho zážitku. Hudobník, producent a výtvarník BRIAN ENO pripravil pre jej priestory zvukovú inštaláciu NAVE. Hudba tu komunikuje s objektom Jiřího Příhodu a vytvára zážitkovú kombináciu vizuálneho a zvukového.
Brian Eno
![]()
36./2023 (4. – 10. 9. 2023)
10. 9. 2023 v Synagóge – Centrum súčasného umenia v Trnave končí výstava Emílie Rigovej Untitled. Jej výstavy a diela sú spravidla viacvrstvové, odrážajú sa od osobnej identity autorky ako ženy, Rómky, feministky, vzdelanej intelektuálky a aktivistky, a gradujú často v oblasti dejín, kolektívnej pamäte a osobitne archeológie rómskej kultúry.
![]()
38./2023 (18. – 24. 9. 2023)
Pred pár dňami Slovenská národná galéria otvorila výstavu Hvězdy. Česká moderna zo súkromných zbierok. Výstava predstavuje tvorbu šiestich „hviezdnych“ predstaviteľov, zakladateľov moderného umenia – Františka Kupku, Emila Fillu, Antonína Procházku, Jana Zrzavého, Františka Foltýna a Toyen. Všetci spolu, a každý inak, významným spôsobom formovali podobu českej a európskej moderny a avantgardy prvej polovice 20. storočia. Prístupná je do 14. januára 2024.
Toyen
Cirkus (1925), zo súkromnej zbierky
![]()
40./2023 (2. – 8. 10. 2023)
3. 10. sa v Galérii Martina Martinčoka koná vernisáž výstavy Rudolfa Sikoru Koniec sveta! 50 Years Ago. Kurátorkou je Katarína Bajcúrová. Výstava potrvá do 29. 10. 2023.
Rudolf Sikora
Zem sa nesmie stať mŕtvou planétou, 1972, zdroj: webumenia.sk
![]()