Zväčšenina

32./2023 (7. 8. – 13. 8. 2023)

Zväčšenina

Slnko zapadá. More sa sfarbí do ružovej, červenej, purpurovej, fialovej. Frank stojí na útese a sleduje tú premenu. Občas sa nakloní k fotoaparátu a skontroluje nastavenie. S prichádzajúcou tmou opatrne predlžuje expozíciu, bojí sa, aby neprepálil svetlá a nestratil v nich kresbu. Dostal sa už na desatinu sekundy. Vie, že more na fotografiách sa zmení. Obrysy vĺn už zmäkli, ale s predlžujúcim sa časom expozície sa detaily stratia úplne. Zmizne biela pena na hrebeni, vrcholy a údolia jednotlivých vĺn sa rozpustia a zostanú iba siločiary, tmavé a svetlé pásy, ktoré križujú hladinu a tvoria očami nevidenú štruktúru oceánu. Svetlo zmäklo a oteplelo. Frank vie, že teraz prichádza tá najdôležitejšia časť dňa. Vďaka predlžujúcej sa expozícii, ktorá zmaže jednotlivosti, on ako fotograf odhaľuje metafyzickú podstatu vodného živlu. Dokáže zachytiť jeho skutočnú podobu, ukrytú cez deň pred očami ľudí hrou vynárajúcich sa a hneď nato zanikajúcich vĺn.

Zodvihne sa vietor. Položí zľahka ruku na statív, aby sa uistil, že sa nechveje. Overí si to aj pohľadom, a až potom si s uspokojivým zašomraním pretiahne cez hlavu kapucňu. Skontroluje displej na hornej časti fotoaparátu, má tam ešte miesto na štyri zábery. Fotí na digitál, ale zámerne so sebou nosí len jednu starú pamäťovú kartu, na ktorú sa zmestí presne dvadsaťštyri obrázkov. Je to jeho značka, tak trochu marketing, snaha odlíšiť sa od turistov s kamerami na krku, ktorí nasekajú stovky fotografií za deň. Dobrovoľný asketizmus funguje ako reklama, možno aj vďaka tomu sa stal známym už pred vydaním prvej knihy, ale jemu to naozaj vyhovuje; baví ho to obmedzenie, ktoré dáva rámec a zmysel niečomu takému abstraktnému, ako je fotenie krajiny.

Slnko zapadlo už pred pol hodinou. Nebo za jeho chrbtom stmavlo a začali sa na ňom ukazovať prvé hviezdy. Urobí dve fotografie sýtofialového mora, pre istotu sekundovú aj dvojsekundovú expozíciu. Chce ešte počkať na desať- a dvadsaťsekundový záber, ktorý dokáže premeniť morskú hladinu na oblačnú pokrývku nežne sa prevaľujúcu v údolí. Ak by sa podarili, možno by potešili aj Alexandra, jeho vydavateľa. Pripravujú knihu a kalendár; pracovný názov je Metamorfózy mora. Dúfa, že ešte prídu na niečo lepšie. Stále je dosť času, fotením, pre ktoré pricestoval na pobrežie, plánuje stráviť ešte nasledujúcich päť týždňov a kniha má ísť do výroby až o pol roka, tak, aby stihli predvianočný trh.