10./2023 (6. – 12. 3. 2023)
Potom raz ostal kľúč v zámke.
Neveril som očiam. Prebehol som bytíkom – babka nebola doma. Dom bol tichý a vonku blčalo vysoké nebo. Mal som sedem rokov a už som nebol prvák. Prináležalo mi právo lámať pečate a rušiť tajomstvá. Vkročil som.
Podnes si pamätám najmä tú vôňu, neopakovateľnú, neopísateľnú. Bola zložitá a lahodná ako komorná skladba. Okteto z jemne znejúcich vôní rôznych timbrov a intenzít. Prevládali olejové farby a harmanček, pod nimi veľmi staré knihy a ušľachtilé drevo rozpálené slnkom, nad nimi terpentín a poletujúci prach, práchnivejúce nitky drapérií a vzdialene čosi medzi dohánom a suchými lúčnymi kvetmi a ľútostivou pominuteľnosťou.
Smrti tu nebolo, vskutku som prudko zacíil a ihneď uveril, že starý otec v kedysi bielej, vzápäť strakato fľakatej kitlici iba po čosi vyšiel – hádam pomaznať sa s vnukom novorodeniatkom – a že sa vráti.
Peter Karvaš
V hniezde, Litérarna bašta 2023, str. 7
