Tasmánia

38./2023 (18. – 24. 9. 2023)

V novembri 2015 som sa ocitol v Paríži na konferencii Spojených národov o klimatickej hrozbe. Hovorím, že som sa tam ocitol, ale nešlo o to, že by som túto situáciu nevyhľadával: naopak, otázka životného prostredia mi už dávnejšie ležala na srdci a veľa som o nej čítal. A keby nebola vo výhľade táto klimatická konferencia, pravdepodobne by som si našiel iný dôvod cestovať tam, nejaký ozbrojený konflikt, humanitárnu katastrofu, skrátka nejakú inú a horšiu krízu než moje osobné trápenia, lebo toto ma zaujímalo. Možno v tom spočíva fixácia niektorých z nás na hroziace katastrofy, tá inklinácia k tragédiám, ktoré si zamieňame za čosi vznešené, a ktorá bude tvoriť, aspoň dúfam, centrum tohto príbehu: potreba nájsť v každom príliš komplikovanom kroku nášho života niečo ešte komplikovanejšie, súrnejšie a hrozivejšie, v čom sa dá rozpustiť osobné utrpenie. A možno s týmto všetkým vznešenosť naozaj nemá vôbec nič spoločné. Bolo to čudné obdobie. S manželkou sme sa viac ráz pokúšali o dieťa, trvalo to asi tri roky, podrobili sme sa čoraz ponižujúcejším lekárskym zákrokom. Aj keď by som mal presnejšie povedať, že týmto úkonom sa podrobovala ona, pretože čo sa týka mňa, od istého bodu som sa stal len skormúteným pozorovateľom. Napriek nášmu slepému odhodlaniu a nemalej sume investovaných peňazí tento plán zlyhal. Nepomohli ani injekcie gonadotropínu, ani procedúry in vitro a ani tri márne cesty do zahraničia, o ktorých sme nepovedali nikomu ani slovo. Boží odkaz všetkých týchto opakovaných zlyhaní znel: toto vám nie je súdené. Ja som si to stále odmietal pripustiť, no Lorenza rozhodla aj za mňa. Jednej noci, už s vyschnutými slzami, alebo celkom bez plaču (to sa nikdy nedozviem), mi oznámila, že už sa nebude pokúšať o. Použila tento neúplný výraz, nebudem sa pokúšať o, a ja som sa obrátil na bok, chrbtom k nej, a lomcovala mnou zlosť, čo vo mne rástla za rozhodnutie, ktoré mi pripadalo nespravodlivé a jednostranné. V tých dňoch mi moja malá osobná katastrofa ležala na srdci oveľa viac než celosvetová, než hromadenie skleníkových plynov v atmosfére, topenie ľadovcov či stúpanie hladiny oceánov. Chcel som sa niekam upratať, preto som požiadal denník Corriere della Sera, aby ma akreditoval na klimatickú konferenciu v Paríži, hoci termín predkladania žiadostí už uplynul. Presviedčal som ich, akoby som na to mal neodškriepiteľné oprávnenie. Mali mi preplatiť iba let a články, ktoré o tom napíšem. Nocľah si vybavím u priateľa.