40./2023 (2. – 8. 10. 2023)
Tú noc opäť ležím v posteli a bdiem. Manželka už spí, vedľa seba počujem jej pravidelné dýchanie, a keď zatvorím oči, všetko tam už na mňa čaká: bolesti, blikajúce žiarivky nad posteľou, v ktorej som rozvalený, vzduch, ktorý odmieta vojsť do pľúc. Neďaleko odo mňa počujem kričať chlpatého obra a staršiu sestričku, čo sa ho pokúša upokojiť. Usilujem sa do seba nasať vzduch, tlačím dvere plnou silou, ale sú zamknuté. Nado mnou moja krásna manželka hľadá pohľadom lekára – vie, že nemá šancu ho nájsť, napriek tomu sa snaží. Dochádza mi kyslík a ona to cíti. Hľadí na mňa a v jej očiach vidím, že je koniec. Berie moju ruku do svojich a prikladá si ju k tvári. Je silná ako jedna z tých trúchliacich matiek v televíznych správach, ale oveľa vyrovnanejšia. Jej pohľad hovorí: Škoda, že odchádzaš, miláčik, ale aj keď odídeš, všetko bude v poriadku. Zaspávam.
Etgar Keret
knižne dosiaľ nepublikovaná poviedka, v čase koronakrízy ju v roku 2020 venoval vydavateľom, na Slovensku Artforu, uverejnená na Medziknihami.sk