Opis novembra v Patchwork v bielej

46./2023 (13. – 19. 11. 2023)

November je jej zamatový mesiac. Najzamilovanejší. Vláčny, vlhký... Ako potešenie pred studeným úderom. Raz transparentné, inokedy mliečne hmly, vlhké koberce lístia podobné zhrdzavenému železu na cestičkách v parkoch, chladný vzduch obaľujúci tvár. Najmä však milovala to, čomu hovorila botonický sen, kino v neďalekej botanickej záhrade: zeleň zimozelu, záhony medovosfarbených chryzantém, modrých astier, neskorých sirôtok, veterníc, z Číny dovezených prilbíc, kry hlohýň, šípok, konáre dávno odkvitnutých vistérií, no obzvlášť silu ostrolistej cezmíny – v ich posmutnených vôňach chodila ako v spomalenom filme. Slnko občas presvitalo z mračien a svojimi striedmymi lúčmi dalo zomierajúcim kvetom nádych plných farieb.

(...)

Andrej neznáša november. Tú pľušť, chlad, hmly, šmykľavosť ciest. V tomto veku ho bolia z vlhka kosti a kĺby. Aj svoju dušu od istého času považuje za matériu utkanú z morózneho podivného mesiaca, keď ľudí baví chodiť na cintoríny. Chodiť za svojimi mŕtvymi je najsmutnejšia pochôdzka.