Niekto sa nájde

28./2023 (10. – 16. 7. 2023)

   Do bielej plachty prevesenej cez sklenené zábradlie fúkal vietor. Vzniesla sa ponad dom a potom plávala nad ulicou ako elegantná morská raja. Klesala prekvapivo pomaly, na chvíľu sa zdalo, že sa zachytí o pouličnú lampu. Napokon pristála v predzáhradke na kovovom oblúku obrastenom popínavými ružami. Pani v slamenom klobúku si dlaňou zatienila tvár pred júnovým slnkom a pozrela sa hore. Oliver sa rýchlo schoval, no tušil, že ho zazrela. Pomaly sa znovu predklonil ponad zábradlie. Ruka v oranžovej záhradnej rukavici ho privolávala dolu. 

   Nechcelo sa mu tam ísť. Ale tá žena už vedela, že to jeho plachta. A tak sa zhlboka nadýchol a vyšiel von.

 

   Do domu na Kalinovej ulici sa s otcom nasťahovali pred mesiacom. Čerstvo skolaudovaný mezonet na najvyššom poschodí kúpili, keď ešte bývali v Anglicku. Byt bol súčasťou starého domu v širšom centre mesta, z ktorého opadávala omietka. Béžový kváder s veľkou kovovou bránou uprostred mal štyri poschodia, piate a šieste tvorila moderná šedá nadstavba s tmavými okennými rámami. Zaberala len o niečo viac ako polovicu strechy, čo dávalo domu zvláštny tvar písmena L s mimoriadne tučnou spodnou nohou. Kontrast medzi zanedbanou budovou z päťdesiatych rokov a jej luxusnou hornou časťou bil do očí. Harmóniu pravidelných rozostupov starých štvorcových okien nekompromisne narúšali čierne obdĺžnikové rámy, osadené bez ohľadu na symetriu fasády pôvodnej budovy. Nadstavba vyzerala ako zvláštny parazit, usadený na staručkom bezbrannom hostiteľovi.