Modrosleposť

1.

Silný vietor. Prudký vietor. Búrlivý vietor. Vietor hádže silnejšími konármi. Veľké lámavé vlny, na povrchu pena. Chôdza proti vetru je náročnejšia.

Na chodníku ležia holubie krídla. Zohnem sa k nim, mám nutkanie zobrať si ich. Sú spojené ohlodanou kos- ťou, odpadli v silnom vetre, prudkom vetre, búrlivom vetre. Sú tak málo porušené, akoby ich holub len tak stratil, odložil, teatrálne odhodil a teraz rezignovane fajčí za rohom. Špendlíkovými očami pozerá do steny, ktorú vidí len on, telo prispôsobil pocitom, stavu sveta vo svojej holubičej hlave. Načo? Načo sú mi krídla?

Po trávniku uteká nahá žena, prednú časť tela si zakrýva čiernym tričkom, z ruiny za ňou vybehne muž. V blízkosti je škola, ktorej od istého času hovoríme naša, lebo sme do nej prihlásili D., miesto s bezdomov- cami je tiež naše, musíme si ho adoptovať ako školu
a blízku štvorprúdovku. Obchádzam slimáka vo veľkos- ti topánky. Nadrozmerný slimák sa plazí medzi smeťami a mokrým šatstvom tesne vedľa kmeňa stromu, fareb- ný sadrový slimák, to si uvedomím až po niekoľkých sekundách.