Krajina matiek

13./2023 (27. 3. – 2. 4. 2023)

Agnes si v duchu vybavila fotografiu matky, keď ešte bola dieťaťom. Bola to jedna z mála fotografií, ktoré sa po požiari domu zachovali. Traja súrodenci vo veku od dvoch do piatich rokov naskladaní na drevených sánkach pod dohľadom hrdých a jednoduchých rodičov. Ondreja a Františky Tischlerovcov. On si ju majetnícky pritíska, ona sa pozerá spriama, no predsa trochu vyplašene, akoby sa za ten záblesk dôvernosti, ktorý nebol ničím viac  než strohým náznakom, hanbila. A deti pod nimi, pod všemocnou ochranou rodičov. Brat Jani, najstarší z trojice, sedí pyšne pri kormidle a dve sestry, Anna a Irma, sa tlačia na latovaní priúzkom pre obe. Tisnú sa jedna na druhú, akoby boli k sebe prirastené, a predsa je v tom objatí istá nevôľa. Samé by si takú blízkosť nevybrali. Boli k nej prinútené. Museli sa o ňu podeliť, ak chceli mať podiel na vzácnej detskej radosti povojnových čias. Mohlo to byť v roku 1947, možno o rok skôr alebo neskôr. Mama mala vtedy tak štyri. S pletenou čapicou s nízkym zahrotením vyčnievajúcim ako bradavka z prsníka sa na seba v§bec  neponášala. V jej tvári nebola ani stopa po tom usilovnom výraze, ktorý nosila neskôr, keď sa bolo treba postarať o deti, ich vzdelanie a voľný čas, o kariéru vlastnú i manželovu, o domácnosť, v ktorej sa oslavoval každý sviatok, a napokon aj o sestru. Tú istú, s ktorou sa ako deti k sebe neochotne túlili na svojich prvých sánkach.

–

Kniha je v desiatke nominovaných titulov na cenu Anasoft litera 2023