Deti v daždi (Február 2020)

16./2024 (15. – 21. 4. 2024)

Naše stretnutia mali vždy to isté označenie: chalupári. Organizoval ich vydavateľ PCH—a keď bolo treba, všetkých nás na svojom aute pozvážal dokopy, aby sme sa mohli tešiť z toho, že sme spolu, že sa môžeme rozprávať. Naša zostava bola takmer vždy rovnaká. Podľa veku: JB, TJ, DD, JŠ, IR, PCH—a Paľko. Opakovali sme si staré historky. Smiali sme sa. A radovali sa. Nič lepšie sme v posledných rokoch nezažili.

PV bol vždy vtipný, ironický, sebazhadzujúci, múdry, skromný, presný, trefný, briskne analytický, prívetivý, chytrý, pohotový.

Píšem to všetko neohrabane, so smútkom a žiaľom, narýchlo a útržkovito, s pocitom absolútnej straty. Mali sme šťastie, že sme boli jeho kamaráti, mali sme šťastie, že bol náš kamarát, že sme sa mohli vídať, že sme mohli spolu pobudnúť.

Pred jeho pohrebom sa na nebi zjavil biely kríž, preťali sa dve dráhy lietadiel, stopy po blednúcej pare—až v krematóriu sme zrazu videli, že bude aj katolícka omša.

Tomáš povedal, že to nemôže byť náhoda.
Kríž som odfotil.

Nadina mi ráno hovorí, že tabletka sa vždy postaví na obvodný pásik, neleží na plochom brušku.

Vždy je všetko ináč. V sobotu nás čakajú parlamentné voľby. Krajina potrebuje zmenu. Pod košeľu som si
obliekol nové tielko: nové veci vraj prinášajú šťastie.

Hlasovalo veľa ľudí. Podpísali sme aj petíciu proti hazardu.

Nadina mi povedala: „Pre mňa je milovanie ešte stále akt lásky, preto pri ňom nemôžem myslieť na zemiaky,
čo sa varia na sporáku.“

Pokúšal som sa vyjednávať: „Čo keby? Kým sa tie zemiaky uvaria?“

Potom povedala: „Už sú uvarené.“
Išli sme neskoro spať.

Nakoniec vyhralo OĽANO. Môže mať s ďalšími tromi stranami aj ústavnú väčšinu—ak bude chcieť.

Ak bude chcieť.

Inak, celkovo, je to bieda, ale už je aspoň po tom.Tielko ako-tak pomohlo.