Deti v daždi

     Tentoraz som na Silvestra už hodinu pred poludním začal napínať uši. Práve vyrazil. Odštartoval z vodných šírav Pacifiku, prví ho vítali obyvatelia Veľkonočných ostrovov, daroval im prvú sekundu prvého dňa a uháňal ďalej: nový rok.

     Počasie bolo mimoriadne priaznivé. Na samom konci roka v Bratislave predsa len snežilo, padali jemné vločky, páperový ľad, dovtedy sa na zem ukladala iba hebká vata srieňa, ktorú z vlhkosti vzduchu vytiahol nočný chlad, aby ju premenil na biely mach, no v tom naozajstnom snežení bolo niečo oveľa dôležitejšie, ako je zima či mráz: plachtenie, poletovanie, dráhy letu, viditeľný vzduch. Niečo tiché, no zároveň slávnostné, prichádzajúce rýchlosťou: nový rok.

      Na celom svete stihol prísť presne o polnoci miestneho času. A všade boli ohňostroje. V priamych televíznych prenosoch sme videli hýrivé svetelné oslavy jeho príchodu na moste v Sydney, potom v Pekingu, deväť hodín putoval cez Áziu, aby po ďalších dvoch hodinách dorazil aj k nám. Dotkol sa nás bozkom medzi dvoma sekundami – toho končiaceho sa a toho začínajúceho sa roka – a upaľoval ďalej, lebo v tej chvíli mal pred sebou ešte dlhú cestu. A zároveň zostal s nami: nový rok.

     Vedel som, že o šiestej hodine ráno bude už za Atlantikom, mihne sa na Times Square v New Yorku, aby o ďalšie tri hodiny neskôr prefičal cez Phoenix v Arizone, rozlúči sa s majákom Point Loma na juhu Kalifornie a vydá sa opäť na hladinu oceána, kde dokončí svoju misiu, ktorá nám prináša priateľské želania zdravia, šťastia, radosti a veselosti. A možno aj súdržnosti. A ešte prítulnosti. A šeste spolupatričnosti. A ešte aj pocit, že po lietaní s takým dňom, keď s ním – aspoň v duchu – obehnete celý svet, máte takmer istotu, že aspoň kúsok z neho priletí na chvíľu k vám, spojí vás s ostatnými, vás i nás, že nás teda aspoň takto dá všetkých do jednej hromady. Veď nás spája s tým, že sa volá všade rovnako: nový rok.

     To sa už k nám opäť blížilo poludnie – a niekde nad vodami sa rozbiehal druhý deň z kalendára, aby zase o polnoci dobehol do našich hodiniek. Za ním sa chystajú ďalšie a ďalšie. Z každého sa môže stať sviatok, ako pre koho, no tým spoločným – a preto aj najvítanejším – je len jeden: nový rok:

     Škoda, že nechodí častejšie.

     Alebo dobre, že nechodí častejšie.

     Ako chcete.