Čo je za a čo je proti

40./2023 (2. – 8. 10. 2023)

Svojej dobromyseľnosti a dôvery vkladanej v rozumnosť sa nemôže demokrat vzdať ani pri pohľade na toľko omylov. No z toho istého dôvodu si zakaždým až príliš neskoro uvedomí, na čo už mohol upozorniť dávno. Až keď už námestia ovládajú populistickí rečníci a fundamestalistickí ideológovia. Keď mu už na krku visia mĺkvi oligarchovia s masami svojich otrokov. Vrelo milovaný populus, ktorý chcel doteraz demokraciu, chce zrazu tých, čo pevnou rukou nastolia v bordeli poriadok. Narobia poriadok s tou šlendriánskou, lenivou a prekliatou ku*vou, s demokratom. Keď to väčšina teraz chce a ľud si žiada svojho despotu, demokrat nezmôže nič iné, len rešpektovať ich veľkolepé rozhodnutie. Ešte aj v prípade, ak má silné, tak povediac esenciálne pochybnosti o tom, či je správne umravňovanie výlučne iných a s takými policajtami, ktorých okrem neho platia aj zločinci alebo zločinecké skupiny. Hoci kritériom demokracie nie je sebaobetovanie, ani ho nepreferuje, no bez reflexie existovať nedokáže. Od reflexie, žiaľ, nemožno oddeliť sebareflexiu. A k sebareflexii, k mentálnemu sebapoznaniu zas naozaj neoddeliteľne patrí aj istá miera askézy a aspoň rovnaké množstvo sebaobetovania. Aj samotní demokrati sa jej preto stránia ako čert kríža. Hoci, čím by sa jej viacerí podrobovali, tým by bolo menej falošných správ, fantazmagórií a márnych predstáv a tým silnejšia by bola demokracia. A naopak. Ak sa jej podrobuje sotva ktosi, lebo všetci majú názor len o druhých a o svojich anomáliách, o svojich názoroch, o svojich skutkoch, prípadne o svojich premenách a prerodoch nie, tak sa medzi tým množstvom falošných predstáv roztriešti.