Jeho romány vyšli aj v slovenských prekladoch, vrátane Knihy pamätí , Koniec jednej ságy či výber z esejistiky Stav vecí, z posledných Vlastná smrť.
O Nádasovi sa hovorilo aj ako o možnom kandidátovi na Nobelovu cenu za literatúru. V Česku mu bola udelená Cena Franza Kafku. Pri tejto príležitosti pre médiá povedal: „V 60. a 70. rokoch bola česká literatúra nielen pre mňa, ale v Maďarsku vo všeobecnosti veľmi dôležitá. A tiež český film. V šesťdesiatom ôsmom sme sa bili o české knihy, na české filmy sme sa nemohli do vášho kultúrneho strediska ani pomestiť. V auguste 1968 som sa vďaka tomu začal 9. lekciu.“ Nádas potom pod vplyvom augustovej okupácie Československa skončil s novinárčinou a venoval sa už iba literatúre. „Nemohol som byť ďalej novinárom, pretože toho, čo nasledovalo, som sa nemohol v žiadnej podobe zúčastniť. Zároveň to znamenalo, že som od toho okamihu bol nezamestnaný. Moje literárne texty rovnako nesmeli vychádzať, a tak som sa v podstate dobrovoľne odobral do úplnej izolácie."
Péter Nádas zomrel vo veku 83 rokov.