12.08.2025
Facebookový status kurátorky Lucie Gregorovej Stach:
SNG V PRÁZDNOTE, TICHU A STRACHU
Expozícia Model: Múzeum súčasného umenia bola potichu odinštalovaná. Bez verejného oznámenia, odbornej reflexie a symbolického uzavretia.Model: Múzeum súčasného umenia sme otvorili v júni 2024 ako súčasť stálych expozícií SNG. V týchto dňoch ho predčasne demontovali.Zámer expozície v Premostení bol od počiatku jasný: kurátorsky artikulovať súčasné umenie ako otvorený systém, kde diela nie sú oporou národného príbehu, ale aktérmi verejného diskurzu. Marcel Benčík vytvoril mobilnú, transparentnú a adaptabilnú architektúru, ktorá umožňovala pohyb, zmenu a vrstevnatosť.Súčasťou našej koncepcie bolo odhmotnenie výstavného priestoru ako gesto proti statickému, nedotknuteľnému muzeálnemu poriadku. Po odvolaní generalnej riaditeľky v auguste 2024, výpovedi kurátorke pre nadbytočnosť v decembri 2024, verejnej dehonestácie vystavených autorov a autoriek ministerkou kultury a premiérom, a po postupnom zmrazovaní fungovania a programu expozície od jesene 2024 s úplným zastavením v marci 2025 sa to, čo malo byť architektonickým a kurátorským priestorom dematerializovaného modelu múzea dnes dotiahlo ad absurdum. Miesto po expozícii je v tejto chvíli už len otvorenou ranou – prázdnom plným strachu. Z utópie k heterotópii až po eutópiu.Odstránenie dlhodobej expozície bez vysvetlenia nie je technické rozhodnutie. Je to politikum. Zrušenie expozície, ktorá nebola výkladnou skriňou ale pracovala s pluralitou, intimitou, rodom, nesúhlasom a minoritnými perspektívami, je príznakom normalizačnej kultúrnej politiky, ktorá neznesie to, čo nevie kontrolovať.Model mal slúžiť ako živý diskurzívny rámec – pre odborné „hádky”, intervencie, vzdelávanie a pedagogiku, prezentáciu nových akvizícií a performatívneho umenia rôznych druhov a médií. Po nedávnom otvorení Schaubmarovho mlyna so staronovou insitou je to ďalší násilný symbolický akt postupného vytláčania súčasného umenia (tvorby žijúcich ľudí s vedomosťami a vlastnými názormi) z verejnej inštitúcie. A je tiež signálom, že naša národná galéria má byť malomeštiackym pekným domom, uhladenou vitrínou, domácim oltárikom, nie miestom rizika a premýšľania.Lenže nikdy nevymažú všetkých a všetko!
Ďakovačka kurátorky na smutný záver – slza sa kotúľa, brada sa trasie: Marcelovi Benčíkovi za výstavnú architektúru, Ľube Orechovskej za úžasnú produkciu, Marekovi Matimu za krásnu grafiku a veľa pochopenia, Dušanovi Buranovi za podporu, Gabike Kisovej za edičnú spoluprácu, Robovi Sekerášovi a našim výstavníkom, Barbore Tribulovej a skvelým kolegom a kolegyniam z oddelenia galerijnej pedagogiky, niekoľkým kurátorským spojencom a spojenkyniam a mnohým ďalším, čo pomohli. Tiež patrí umelectvu, ktoré sme mohli reprezentovať, ako aj všetkým tým, čo do expozície stihli vstúpiť spoluautorsky v živých akciách.
Tento obsah bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Platforma reprezentuje výlučne názor redakcie a fond nezodpovedá za jej obsah.