Ide o prvú knihu z ukrajinskej knižnej edície Denníka N. Prekladala ju Veronika Goldiňáková.
Kniha obsahuje útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou vo Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenali. Ich výroky pôsobia často neuveriteľne, surreálne, no ani jeden z textov nie je fikciou. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené.
Význam slov sa však po začiatku ruskej invázie zmenil. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť. Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie; iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,” hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky.
(Zdroj: Denník N)