Kurátorský text
Pri príprave výstav, sprevádzajúcich dvanásty ročník Trienále plagátu Trnava sa núkal celý rad úvah o tom, aký je význam plagátu v súčasnosti, keď sa informácie v podobe záplav obrazov vďaka digitálnym technológiám a sociálnym sieťam šíria násobne rýchlejšie než v dobe, keď sa plagát ako médium koncipoval. A tiež o tom, aké výhody má v dnešnom svete statický obraz, zväčša ustáleného obdĺžnikového formátu, doplnený textom, ktorý sa programovo usiluje sprostredkovať obsah čo najefektívnejším spôsobom. Odpoveď sa ponúkla sama: pre našu každodennosť snáď neexistuje vhodnejšie umelecké médium ako práve plagát. Ak totiž zvážime, že cieľom plagátu je zvyčajne rýchlo, jasne, originálne a presvedčivo sprostredkovať určitý rozsah informácií, javí sa ako ideálny komunikačný nástroj pre „sféry rýchlych obrazov“ na internete. Tomuto fenoménu našej každodennosti sa približuje aj samotná výstava, do ktorej vstupujete. Vplyvom úvah o vzťahu plagátu a digitálneho obrazu, ale aj požiadaviek ekológie a ekonómie súčasnosti, výstava prostredníctvom architektúry Petra Lišku a vizuálnej koncepcie Jána Šicka, transformovala stopäťdesiatich finálových plagátov tohto ročníku TPT 2025 do imateriálnej podoby projektovaných obrazov. Ako preukazuje aj finálový výber poroty, vo svete povrchnosti a dezinformácií, kde prekvitá ultranacionalizmus, populizmus, xenofóbia a agresivita, sa môže plagát uplatniť ako mimoriadne efektívny nástroj v boji proti týmto nebezpečným javom. Zároveň môže predstavovať úsilie o systematickú obhajobu spoločenských hodnôt spojených s morálkou a kultúrnosťou. Popri marketingových funkciách sa plagáty v súčasnosti naďalej vyznačujú aktívnou spoločensko-politickou kritikou. Táto prax je pevne ukotvená v schopnosti komunikovať posolstvá optimálnym spôsobom – nielen z hľadiska efektivity obrazu a možnosti jeho porozumenia, ale aj z hľadiska jeho sugestivity. Plagáty neraz odzrkadľujú spôsoby, akými sa spoločenské problémy prejavujú skrz vizuálne znaky, etablované vo verejnom priestore. Spravidla ide o témy ako environmentálne riziká, potláčanie demokratických systémov, sociálne krízy, vojenské konflikty, dôsledky koloniálnych praktík a ďalšie. Na druhej strane svojou povahou upozorňujú na kultúrnosť, kreativitu, komunitu a silu zdieľania – hodnoty nevyhnutné pre spoločenské napredovanie. Plagáty zastupujú mnohé regionálne, ale aj univerzálne hodnoty – tie, ktoré sú dnes tak často potierané autoritárskymi režimami, odsudzujúcimi možnosť slobodného vyjadrenia. Veríme, že našim systematickým uvažovaním pomáhame nielen spoločnosti, ale aj samotnému plagátu – stimulujeme jeho tvorbu aj uvažovanie o ňom. Veď pracovať vedome v určitom médiu znamená viesť s ním neustály dialóg o jeho vlastnej podstate a mieste v tomto svete.
Adrián Kobetič, Rebecca Opravil
Tento obsah bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Platforma reprezentuje výlučne názor redakcie a fond nezodpovedá za jej obsah.