Projekty Jaroslava Beliša prirodzene vyzývajú k pozastaveniu sa nad vágnosťou pojmov ako krása či mortalita. Je dielo umelcovým subjektívnym vnímaním krásy alebo sa podriaďuje sociálnemu konštruktu krásy? Je aj rozpad krásou? Už samotný názov výstavy hovorí, že Smrť vie tancovať. Umelec zjavne vníma pôvab aj v rozklade.
Hoci podstatná časť tvorby slovenského umelca Jaroslava Beliša spadá do uplynulých dekád, najnovším projektom potvrdzuje, že je nielen stále aktívny, ale reflektuje aj súčasné témy a prináša adekvátne posolstvá.
Súčasťou finisáže, ktorá sa uskútočni 28.10 bude netradičný projekt lentikulárnej výstavy. Počas smrteľného tanca sa objavia nehmotné koreňové siete, ktoré symbioticky sprostredkujú otvorenie výstavy Celestíny Minichovej – The Xenorhizomatic Wanders. To všetko s dôrazom na fakt, že zánik jedného je spravidla zrodom iného.
Ná výstave zahrajú Richard Hronsky (fujara), Krištof (software) a možno aj Kasha (koncovka).
Kurátorka: Kasha Potrohosh
Výstava bude prístupná nonstop z exteriéru.
Vstupné dobrovoľné.