Gogoľova tvorba, keďže sa často zaoberá univerzálnou pohnútkou človeka pri dosahovaní vytúženého cieľa, zväčša svetských statkov (majetku či moci), nezostala uväznená v devätnástom storočí, no dokáže byť konštruktívnou reflexiou dneška. Hoci sa Príbeh o tom, ako sa Ivan Ivanovič a Ivan Nikiforovič pohádali, môže na prvý pohľad javiť ako novela o banálnej hádke dvoch susedov, v skutočnosti je komplexnou reminiscenciou ľudskej schopnosti vypestovať vo svojom vnútri a následne šíriť obrovské zlo, ktoré napokon zničí a pohltí všetko naokolo. Ukrajinský režisér Oleg Liptsin, ktorý sa ku Gogoľovi stále vracia, v rozhovore s dramaturgom Máriom Drgoňom pre SME Národné hovorí: “Vždy ma fascinoval. Spomínam si, že ešte keď som bol na základnej škole, sníval som, premýšľal a čakal, kedy začneme preberať Gogoľa. Už si ani nespomínam prečo, ale pamätám sa na to ako na fakt. A áno, pre mňa je to jeden z najlepších spisovateľov, čo sa týka schopnosti reprezentovať podstatu ukrajinskej duše. Samozrejme, je to veľmi individuálny pohľad, pre mnohých nesmierne subjektívny. Skrátka, naozaj milujem tento typ fantazmagórie. Absurdizmus, s ktorým pristupuje k pravde života. Po druhé, mám na ňom veľmi rád, že sa koncentruje na čosi mytologické, možno až esenciálne. Nazvime to esenciálne mechanizmy existencie, ľudskej bytosti, existencie života ako takého; a potom je tu aj dramatická drobnokresba a jeho postoj k človeku. Veľká pozornosť a vášeň v súcite k človeku, pretože rozumie jeho zraniteľnosti, ktorou disponuje každá ľudská bytosť. To všetko je súčasťou Gogoľovej empatie a k tomu mám veľmi blízko.”
kde: Slovenské národné divadlo, Činohra-Modrý salón
kedy: 28., 29. októbra o 19.30
Zdroj: SND