Eugène Ionesco patrí k dôležitým predstaviteľom absurdného divadla a ku klasikom literatúry 20. storočia. Pôvodne rumunský autor, ale tvoriaci a píšuci vo Francúzsku, zavnímal, že jazyk prestáva byť dostatočný nástroj na komunikáciu a dorozumenie a tragédiou sa stáva premena človeka. Tej sa dotkol aj vo svojej absurdnej groteske Nosorožec. V neidentifikovateľnom mestečku sa normálni alebo slušní ľudia začnú postupne meniť na nosorožce. Tie sa húfne preháňajú ulicami mesta, hlasne spievajú a občas aj demolujú okolie. Hra otvára aj úvahu o tom, kto je ochotný absolvovať premenu a nájsť svoje miesto v bezpečí stáda a kto by radšej ešte ostal človekom. Môže malý záchvev lásky, zmysel života či práca zastaviť takúto premenu? Alebo je cesta k opusteniu ľudskosti už nevyhnutná? Metaforický obraz totalitnej spoločnosti sa stáva opätovne varovaním pred tým, s akou ľahkosťou dokáže spoločnosť opustiť svoje hodnoty a princípy. Kľúčovú hru absurdného divadla prvý raz uviedli v roku 1959.
Réžia: Júlia Rázusová
Tento obsah bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Platforma reprezentuje výlučne názor redakcie a fond nezodpovedá za jej obsah.