Romantická nemecká pieseň je výdobytkom 19. storočia. Dovtedy mali piesne charakter nezávažnej miniatúry, ktorej skladatelia venovali pozornosť len okrajovo. V Láske básnikovej, cykle 16 piesní na texty z Knihy piesní Heinricha Heineho, vyjadruje Robert Schumann vynikajúco dvojzmyselnosť poézie. Láska je chápaná ako nežné laškovanie a hry fantázie, za obrazy kvetín a vtákov sa skrýva poetická melanchólia. Ďalšie piesňové cykly prinášajú novší prístup k práci s textom. Ralph Vaughan Williams v cykle pracuje so šiestimi sonetmi Danteho Gabriela Rossettiho. Štyri piesne Pavla Haasa sú pomysleným vrcholom autorovej vokálnej tvorby. Dielo vzniklo na podnet speváka Karla Bermana, ktorý bol spolu s Haasom väznený v tábore v Terezíne. Kniha Nové spevy starej Číny, z ktorej Haas zhudobnil štyri texty, bola buď z knižnice terezínskeho geta alebo ju do tábora ktosi prepašoval. Texty odkazujú na mimoriadnu túžbu vrátiť sa domov: „Domov je tam, daleko tam“, „mělo bys domů, zbloudilé srdce!“, „Spánku sen dej mi o návratu domů“. Verše napísané v odlišnej životnej situácii nabrali v gete nový význam, medzi väzňami mali piesne tak pozitívny ohlas, že ich Berman musel spievať ešte najmenej pätnásťkrát. Široký diapazón emócií musí zvládnuť zachytiť nemecko-britský violončelista a barytonista Simon Wallfisch.
Zdroj: oficiálna stránka SF
Tento obsah bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Platforma reprezentuje výlučne názor redakcie a fond nezodpovedá za jej obsah.