V štvordielnej dramatizácii jedného z vrcholných románov F. M. Dostojevského sleduje Peter Pavlac dve pôvodné línie románu o búrlivej spoločenskej situácii, sprevádzajúcej rozpad ruského cisárstva, ústiaci do revolúcie. Aktualizujúca inscenácia Adama Hanuljaka a Mareka Kundláka s pôvodnou autorskou hudbou Andreja Šebana sleduje ideové korene ruského imperializmu, militarizmu a nenaplniteľnej túžby po veľkej monarchii.
V texte románu z roku 1873 spojil F. M. Dostojevskij dva romány. Román o vražde študenta, člena revolučnej skupiny, uskutočnenej na pokyn jej vedúceho, bol inšpirovaný udalosťou vraždy študenta Ivana Ivanoviča Ivanova v skupine nihilistov okolo Sergeja Nečajeva. Dostojevského postava Peter Verchovenskij dáva, podľa vzoru Nečajeva, príkaz zavraždiť Šatova, aby spoločným hriechom zocelila a umlčala členov svojej skupiny politických radikálov. Druhý román, Stavroginova spoveď, mal byť pôvodne religióznym románom. Figúru charizmatického Stavrogina, ochotného prekročiť každý zákon či morálny imperatív, by Verchovenskij rád videl v čele svojej skupiny, Stavrogin sa mu ale vzpiera. Dostojevskij do jednotlivých postáv vtelil rôzne ideológie, ktoré súperili o dominanciu v rozpadajúcom sa cisárstve. Deje z konca devätnásteho storočia sú rámcované inscenátormi aktualizovanou spoveďou Nikolaja Stavrogina, v ktorej sa v rozhovore s kňazom Tichonom pokúša reflektovať svoje skutky, prekračujúce hranice morálky a najmä ich dopad na jeho bližšie i vzdialenejšie okolie.
V štvordielnej rozhlasovej hre účinkujú Eugen Libezňuk ako Tichon, Kamil Mikulčík ako Stavrogin, Juraj Kemka ako Peter Verchovenskij, Matej Landl ako Stepan Verchovenskij, Zuzana Kronerová ako Varvara Stavroginová, Andrej Šoltés ako Šatov a další.
Zdroj: RTVS