Slovenská literárna cena za poéziu Zlatá vlna 11. januára 2024 zverejnila mená trojčlennej odbornej poroty svojho 6. ročníka.
Ľubica Schmarcová sa venuje literárnej vede a vedeckej projektovej politike. Zameriava sa na výskum literatúry 19. storočia, romantizmu a nacionalizmu, ako aj reflexii súčasnej literatúry. Je autorkou literárnohistorickej monografie Mystická misia S. B. Hroboňa (2008), zostavovateľkou monografie Autor a subjekt (2016), spolueditorkou monografie Slovenský romantizmus. Synopticko-pulzačný model(2019). Edične pripravila antológiu Romantickí mesianisti (2010), Básne Janka Kráľa (2015) a Hviezdovedu Gustáva Reussa (2020, anglicky 2023). Vo voľnom čase napísala jednu básnickú zbierku (Prižmúrenými očami, 2006) a ekoprózu pre deti (Na kraji lesa, 2018).
Jaroslav Šrank (1975) je literárny vedec a vysokoškolský učiteľ, ktorý pôsobí ako docent na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa najmä teóriou, interpretáciou a hodnotením slovenskej poézie, dejinami slovenskej literatúry 20. storočia a problematikou literárneho života po roku 1948.
Od roku 1997 sa venuje literárnokritickej reflexii pôvodnej slovenskej básnickej tvorby v početných glosách, recenziách, kritikách a štúdiách. Výber z týchto textov dostal názov Účastníci poézie. Básnici, básničky i básne (2021).
Vydal literárnovedné práce Autorské texty s folklórnou dimenziou (2009), Nesamozrejmá poézia (2009), Kapitoly k súčasnej slovenskej literatúre (2013), Individualizovaná literatúra. Slovenská poézia konca 20. a začiatku 21. storočia z perspektívy nastupujúcich autorov (2013) a Aktéri a tendencie literárnej kultúry na Slovensku po roku 1989 (2015).
Spolupracoval na kolektívnych dielach V. Marčok a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2004, 2006) a V. Mikula a kol.: Slovník slovenských spisovateľov (2005). Ako editor pripravil zborník Podoby mesta v slovenskej poézii 20. storočia (2018). Zaopatruje sa aj redigovaním.
Attila Merva (1978, Dunajská Streda) je prekladateľ. Umeleckému prekladu, najmä prekladom súčasnej slovenskej poézie do maďarského jazyka, sa venuje od roku 2010. Okrem toho je autorom niekoľkých recenzií a odborných štúdií v oblasti literárnej histórie, ktoré boli publikované v rôznych časopisoch a zborníkoch. Preložil napríklad básnické zbierky Michala Habaja Caput Mortuum (Kalligram, 2019) a Michal Habaj (L’Harmattan Budapešť, 2020). Okrem toho sa dlhodobo venuje prekladom básní Lajosa Kassáka do slovenčiny. V roku 2023 v jeho preklade vyšla zbierka s názvom Ja som Lajos Kassák (Vlna/Drewo a srd).
Vyhlásenie laureáta alebo laureátky bude predchádzať zverejnenie nominovaných finálových titulov. Udelená bude v rámci tohtoročného festivalu Novotvar ku koncu roka.
Zdroj: internetová stránka Zlatej vlny
Tento obsah bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Platforma reprezentuje výlučne názor redakcie a fond nezodpovedá za jej obsah.