Mária Bartuszová (1936 – 1996) tvorila sochárske práce inšpirované prírodnými javmi — dažďom, vetrom, topením snehu — a ich premenlivou, dočasnou povahou. Výstava sústreďuje pozornosť na haptické skladačky zo sadry, hliníka a bronzu, ktoré autorka určila na dotýkanie a skladanie. Osobitnou kapitolou sú workshopy pre zrakovo znevýhodnené deti zo Základnej školy pre nevidiacich a slabozrakých v Levoči (1976 a 1983), ktoré dokumentoval Gabriel Kladek.
Súčasťou expozície sú aj diela pre verejný priestor realizované na východnom Slovensku — v Košiciach, Rožňave, Revúcej, Tatranskej Lomnici a Vyšných Ružbachoch. Výstava zahŕňa performatívne aktivity nadväzujúce na Bartuszovej zámer prepájať umenie s každodenným životom. Diela pochádzajú zo zbierky rodiny Bartuszových, Galérie mesta Bratislavy, Východoslovenskej galérie, galérie Alison Jacques v Londýne a ďalších verejných a súkromných zbierok.
Mariana Jaremková z plan.art sa stretla s kurátorkou Gabrielou Garlatyovou v deň vernisáže, keď sa dokončovala inštalácia. Začali tým, čo Máriu Bartuszovú spája s prírodou:
Celý rozhovor na plan.art bude publikovaný čoskoro.
_
Rada Fondu na podporu umenia zmenila rozhodnutie odbornej komisie a rozhodla sa plan.art v roku 2026 nepodporiť. Napriek tomu máme v pláne pokračovať — pretože veríme, že kultúrny obsah, ktorý robíme, má zmysel. Ak si to myslíte aj vy, budeme radi za vašu podporu.