Režisér Rainer Werner Fassbinder hovoril, že Súmrak bohov je jeho najobľúbenejším filmom, „je to možno najväčší film, film, ktorý podľa mňa znamená pre históriu filmu to, čo Shakespeare pre históriu divadla“.
Visconti sa zaoberal nacistickým Nemeckom len okrajovo, neskôr sa jeho štúdium stalo systematickým. Hlavným zdrojom bola kniha Williama L. Shirera Vzostup a pád Tretej ríše: Dejiny nacistického Nemecka, o ktorej povedal: „stala sa našou bibliou počas nakrúcania filmu.“
Visconti v spletitej ságe cez dva príbehy – o úpadku rodiny z vysokej buržoázie a vzostupu národného socializmu - zachytáva počiatky nacizmu, to krátke obdobie, kedy ešte bola šanca Hitlera zastaviť. „Môj film končí tam, kde začína nacizmus,“ povedal Visconti. Keď sa ho pýtali, prečo si vybral nacizmus a nie fašizmus, odpovedal: „Kvôli rozdielu medzi tragédiou a komédiou. Fašizmus bol v mnohých prípadoch tragédiou... ale ako dokonalý archetyp danej historickej situácie, ktorá vedie k určitému typu kriminality, sa mi nacizmus zdal príkladnejší... Zdá sa mi, že nacizmus odhaľuje viac o historickom prevrate hodnôt.“
Súmrak bohov je prvým filmom z tzv. nemeckej trilógie, viac o nej a filme hovorí v rozhovore s Marianou Jaremkovou filmová teoretička Katarína Mišíková:
Film Súmrak bohov uvedú dnes o 18.00 v Kine Lumière. Premietanie je súčasťou cyklu Filmový kabinet špeciál: Visconti, projekciu uvedie muzikológ Vladimír Zvara.