Samotný text nie je v žiadnom prípade klasickým dramatickým textom. Ide o sériu tridsiatich troch monológov napísaných vo veľmi špecifickom dialekte. Práve jazyk hry vytvára silný kontrast s obsahom jednotlivých monológov, ktoré oscilujú na všetkých možných emočných škálach, rovnako tak tematických úrovniach súvisiacich s absolútne prítomnou realitou.
Rozhlasová realizácia koncentruje text do užšieho spojenia so samotným autorom Braňom Mazúchom, ktorý sa napokon stal popri Nataši Bednářovej a Petrovi Bednářovi tretím interpretom svojho textu. Dokonca je natoľko osobným, že nám v duchu i jazyku originálu predstaví svoj vlastný životopis, čím sa doslova podčiarkuje silne osobný rozmer textu, realizácie a najmä jeho autorsko-režijného videnia sveta i média rozhlasu.
Hru azda najlepšie vystihuje citát z akejsi špecifickej autorskej poznámky na začiatku textu. Žáner hry autor označil ako „33 krátkých heslovitých transhumánných, posthumánných a nonhumánných monológú“. A to, na čom v tejto hre v skutočnosti záleží, je podľa autora: „očista skrzevá týto texty, oná katarzia, jak sa hovorí, lebo šelijaké veci a subštancie sa móžú čisťit šelijakým spósobem. Zemegulu napríklad čisťí čas. Ludské ťelo čisťí kúpel. Malé ďecko čisťá kaďejaké obrady. Zababrané šaty sa očisťá tak, že sa hoďá do práčky. Zmysly sa čisťá askéziú. Hmotné statky sa čisťá nesebeckým rozdáváním. Ludská mysel sa čisťí núterným kludem. Ludská duša nadobúdá čistotu skrzevá meditáciu o pánubohu a pochopeňím, že práve ón je jej podstatú. A ďivallo, to sa čisťí krvu, potem a ejakulátem.“Obsadenie: Nataša Bednářová, Michal Bednář a Braňo Mazúch
Réžia: Braňo Mazúch
Dramaturgia: Peter Pavlac
Zvuk: Andrej Klimits
Hudobná dramaturgia: Rudolf Pepucha
Produkcia: Petra Kasanová
Zdroj: RTVS Rádio Devín