V Cik-Cak Centre v bratislavskej Petržalke (Jiráskova 3) dnes o 18.00 vernisážou otvoria výstavu solitérky neprofesionálnej výtvarnej scény. Dlhé roky pôsobila v civilnom povolaní ako stavebná inžinierka a umeniu sa venovala ako autodidaktka. Výtvarné umenie a kreatívnu fotografiu začala naplno študovať až v neskoršom veku, k čomu ju inšpirovali najmä umelecké pobyty v New Yorku. V rokoch 2002 až 2006 si popri celoživotnej profesii stavebnej inžinierky doplnila umelecké vzdelanie na Inštitúte tvorivej fotografie na Sleszkej univerzite v Opave, ktoré zúročila v príprave monografií Ľuby Lauffovej a neskôr Jany Szücsovej.
"Výstava vznikala z potreby obzrieť sa späť, zhodnotiť, upratať depozitár a kategorizovať diela, predovšetkým maľby a koláže, ktoré tvoria jadro prítomnej výstavy. Predstavuje viaceré obrazové cykly, v ktorých autorka pracuje s vlastným slovníkom symbolov a archetypov. V obrazoch z 90. rokov reaguje na fascináciu aj vytriezvenie spojené so svetom konzumizmu, aj na cestu do USA. Do obrazov na nestálom kartóne zapája svet zvierat v podobe personalizovaných symbolov zebier a rýb. V tvorbe, s inklináciou k poetike dadizmu, arte povera či jazyku artbrut, využíva recyklované materiály, odrezky z kožiarskej výroby, kožušiny, textílie a mäkké materiály, kombinované s textovými posolstvami a každodennými predmetmi (ready-mades) evokujúcimi domácu pohodu, ale aj jej narušenie. Prechádza od inšpirácie budhizmom k opätovnému zakotveniu v kresťanskej spiritualite a osobnom vzťahu s Bohom. Špecifické miesto patrí veľkoformátovým textovým obrazom, ktoré sú inšpirované literárnou predlohou (napr. Kafkov Proces) či osobným intímnym vyznaním, hľadaním životnej vízie, motivácie a ukotvenia. Pracuje v nich s „donekonečna“ sa opakujúcim textom ako mantrou či modlitbou (Iba dôvera v Boha môže zachrániť). Existenciálnu závažnosť diel citlivo vyvažuje hravosťou tvorby, čo sú zároveň dve stránky jej vnímavej a empatickej osobnosti." - kurátorka Daniela Čarná