Autorská výstava Rudolfa Sikoru nadväzuje na dlhodobé programové zameranie Galérie Art Capital v Bratislave, v ktorom inštitúcia prezentuje a reflektuje dielo významných slovenských konceptuálnych umelcov a umelkýň. Z minulých rokov možno pripomenúť najmä výstavné a edičné projekty venované Stanovi Filkovi, ktoré boli ocenené (nominácia na Cenu Tatra Banky za Vizuálne umenie v roku 2014) a ktoré spravidla sprevádzal aj katalóg a spracovanie diela. Okrem Filka je to aj zastúpenie tvorby Petra Bartoša, Júliusa Kollera, Alexa Mlynarčíka, Monogramistu T.D. a ďalších v rámci kolektívnych výstavných projektov. Galéria na tomto segmente svojho programu spolupracovala s kurátormi a kurátorkami, ktorí sa na danú oblasť špecializujú, najmä: Aurel Hrabušický, Nina Vrbanová, či Mira Keratová.
Rudolf Sikora (ako o čosi mladší autor) spoluformoval konceptuálny prúd vizuálneho umenia na Slovensku, a to predovšetkým usporiadaním 1. otvoreného ateliéru v roku 1970 v Bratislave. Popri generačne i konceptuálne spriaznených autoroch a autorkách sa Sikora už v ranej fáze svojej tvorby profiloval ako výrazne ekologicky angažovaný. Okrem fakticky prvej neoficiálnej (bytovej) výstavy, ktorá sa zapísala ako „slovenský manifest konceptualizmu“ a predurčila vývin tvorby viacerých (dnes) kľúčových autorov a autoriek, to boli v prípade Sikoru začiatkom 70-tych rokov aj legendárne land-artové a tiež akčné projekty ako napr. Z mesta von (1970). Tejto línii svojej tvorby ostal Sikora z hľadiska obsahu a osobnej zanietenosti verný dodnes.
Cieľom výstavy Treťotriedna civilizácia je premostiť súčasnú tvorbu autora s ranými prácami na tému ekológie a civilizácie. Hoci sa jedná o umelca – predstaviteľa staršej generácie, jeho témy sa aj dnes stávajú mimoriadne aktuálnymi. V globálnom kontexte viac ako inokedy kulminuje otázka ekologickej krízy, ktorú komplikuje vojnový konflikt na Ukrajine a hrozba jadrovej vojny. Sikorovo rané dielo zo 70-tych rokov (cyklus Z mesta von (1970), alebo séria Rezy civilizáciou (1972)) získava v spätnom pohľade na naliehavosti. V kontexte jeho najnovších prác (veľkoformátová maľba, grafika, kresba, ale aj priestorový objekt) zasa naberá na sile skepsa z regresívnych spoločenských pohybov a udalostí (proti-ekológii, proti-humanizmu, proti-rozvoju). Na pozadí svojej novej tvorby Sikora kladie existenciálne otázky: bude ešte príroda? bude ešte civilizácia?
Okrem naliehavých tém, ktoré výstava vizuálne reflektuje, je tu aj ambícia skúmať vzťahy ranej a aktuálnej tvorby autora. Autori a autorky staršej generácie sú často vnímaní v kontexte svojho celoživotného diela a ich aktuálna tvorba je len málo prezentovaná, ocitá sa tak skôr na okraji. Aktuálne série Rudolfa Sikoru na tému „antropocén a civilizácia po ňom“ pritom mimoriadne rezonujú so súčasným dianím a poukazujú na apelatívny záujem o otázky ekológie už v druhej polovici 20. storočia (napr. tiež aktivity Rímskeho klubu).
Výstava je následne znovuotvorená od –
Zdroj: goout.net