Dnes má dramatik, prozaik, režisér Karol Horák 80 rokov.
Dramatik, prozaik, literárny a divadelný vedec, režisér a pedagóg Karol Horák patrí k významným predstaviteľom slovenskej kultúry. Vďaka jeho sústavnej tvorivej činnosti už viac ako polstoročie úspešne prebieha prehliadka umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Slovenska, známa ako Akademický Prešov.
Narodil sa 13. septembra 1943 v Katarínskej Hute v okrese Lučenec. V roku 1965 absolvoval štúdium slovenského a ruského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (FF UPJŠ, dnes Filozofická fakulta Prešovskej univerzity), kde odvtedy pôsobí ako pedagóg. V rokoch 1971 - 1977 pôsobil ako dramaturg Divadla Jonáša Záborského v Prešove.
Ešte ako vysokoškolský študent založil progresívne študentské Divadlo poézie pri FF UPJŠ v Prešove, ktoré sa pod jeho vedením vypracovalo na popredný alternatívny súbor slovenskej divadelnej kultúry. V dramatickej, ale aj v prozaickej tvorbe Karola Horáka dominuje experiment a postmoderné umelecké postupy.
Dramatickým textom Karola Horáka vdýchli javiskovú podobu tak slovenské, ako aj zahraničné profesionálne divadlá. Veľmi úspešné boli napríklad inscenácie Romana Poláka, ktorý v Slovenskom komornom divadle v Martine režíroval sedem hier Karola Horáka a podľa jeho hry aj televízny film Nové utrpenie Antona (1998). "Témy hier Karola Horáka boli vždy osobité a polemické. Medzivojnový muž (pozn. - hra inscenovaná v roku 1984) vznikol ešte v bývalom režime a vytváral metaforickú paralelu medzi militarizmom Sovietskeho zväzu a absurdným bojom hlavnej postavy hry proti TRÁVE. Hra Skaza futbalu v meste K. (inscenovaná v roku 1991) reagovala na tragédie mnohých ľudí po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Futbal sa síce hral v meste K. ďalej, ale s vyfučanou dušou lopty, ktorú rozstrieľali ruské tanky," uviedol pre TASR Roman Polák.
Samostatnú kapitolu Horákovej tvorby tvoria hry o významných osobnostiach slovenského národného hnutia v 19. storočí. Na otázku TASR, čo prešovského divadelníka podnietilo k tomu, aby sa venoval práve tejto téme, Karol Horák odpovedal: "Bolo mi cťou, že katedra slovenčiny mi hlavne v 80. rokoch minulého storočia dala možnosť vyučovať literatúru 19. storočia a ja som si vlastne uvedomil, keď som sa dostal do tej problematiky, že tie dejiny, tak ako sme ich my preberali a ako som ich ja mal učiť ďalej, šuštia papierom." V hrách o Jankovi Kráľovi, či Ľudovítovi Štúrovi sa preto usiloval zobraziť skutočných ľudí, s chybami i s ideálmi, ktoré sa nenaplnili.
Slovenské komorné divadlo v Martine v 90. rokoch naštudovalo hry Evanjelium podľa Jonáša (Záborského), Divný Janko (Apokalypsa podľa Janka Kráľa) (1994), či "... príď kráľovstvo Tvoje ..." alebo Život, skutky a smrť proroka Ľudovíta (1996). Na doskách bratislavského Slovenského národného divadla uviedli Horákovu hru s názvom Nebo, peklo, Kocúrkovo (1995).
Z ďalších dramatických textov, pod ktoré sa autorsky podpísal možno spomenúť diela La Musica (2001), Arbitráž (2002), Spätné zrkadlo (2005), Prachy, žúr a svetlo večné (2007), Buridanov osol (2010), Prorok Štúr a jeho tiene (2015) a Borodáč alebo Tri sestry (2021).
(Zdroj: tasr)