Revolučné časy prinášajú preverovanie ideí v praxi a následný zmätok. Od myšlienky k činu je evolučná cesta nahradená revolučnou skratkou, ktorá nevyhnutne vedie k tragédiám ľudí aj celých národov. Jean Paul Marat, ikona francúzskej revolúcie z roku 1789, to pocítil na vlastnej koži. A to aj doslova – jeho kožné ekzémy ho nútili stráviť celé hodiny vo vani, v ktorej bol napokon aj zavraždený. Ale čo s tým má spoločné markíz de Sade, spisovateľ a filozof, ktorý je pre dnešného človeka zosobnením sexuálnych patológií a ktorému vďačíme za pojem sadizmus? Nemecký spisovateľ, výtvarník a filmár Peter Weiss priniesol do európskej drámy vynikajúcu divadelnú hru Marat/Sade, ktorej pôvodný názov Prenasledovanie a zavraždenie Jeana Paula Marata hrané hereckou skupinou charentonského ústavu pod vedením pána de Sade naznačuje, že prostredie blázinca, v ktorom aj v skutočnosti de Sade strávil niekoľko rokov a v ktorom skutočne nacvičoval predstavenia so spolupacientmi, je vynikajúcim rámcom pre výpoveď o veľkom plátne dejín revolúcií. A kto je tu vlastne blázon? Veď ako desivo znejú aj dnes slová radikálneho kňaza Rouxa:
„Žiadame všetkých nech okamžite vyvinú úsilie, aby sa skončila vojna, táto prekliata vojna, ktorá je len zámienkou na zvyšovanie cien, ktorá len prebúdza dobyvačné chúťky, žiadame, aby tí, čo rozpútali vojnu znášali všetky náklady s ňou spojené.“
Zdroj: web NDKE