Ján Štrba na vernisáži výstavy foto: Eduard Zvarik, zdroj: fb Mestské múzeum v Pezinku
Fotografia ako pamäť. Hodnota fotografií Jána Štrbu je najmä v jej uchovaní. Umelecká kvalita sa v nich spája s ešte väčším dokumentárnym významom, sú svedectvom doby, zachytením genia loci miesta.
Výstava Koncerty mladosti Pezinok 1976 - 2026 v Mestskom múzeu v Pezinku prepája Koncerty mladosti, ktoré boli v 70. rokoch priestorom absolútnej slobody, so spomienkovými akciami, na ktorých popri pôvodných účinkujúcich vystupovala vždy aj nastupujúca generácia hudobníkov. Ján Štrba bol pri všetkých, uchoval na fotografiách ich atmosféru a vytvoril tak vzácnu obrazovú kroniku.
“Jeho fotografie účinkujúcich, ale aj divákov majú v sebe silu, ktorá nevyprchala dodnes. Je to arzenál plný nadčasovej atmosféry, tvorenej ľuďmi. (...) Nádherne živí ľudia v nádherne živom prostredí hudby.” - Ladislav Snopko
Fotografovať koncerty je náročné aj s kvalitným vybavením, je to veľmi špecifický druh fotenia, pri ktorom nestačí mať iba kvalitný fotoaparát, ešte dôležitejšie je mať cit a zmysel pre unikum živého vystúpenia. “Ja som mal výhodu, že sme s kamarátom mohli fotiť koncerty v PKO, takže pred pezinským Koncertom mladosti som nafotografoval dosť koncertov a sledoval som aj iných fotografov ako sa pohybujú,” spomína Ján Štrba, ktorý zdokumentoval nielen účinkujúcich, ale aj ľudí v rôznych tematických blokoch. Na fotografiách vidíme aj množstvo fotografov pod či na pódiu. “Áno bolo tam veľa fotografov, ale uchovalo sa málo fotografií, pretože o negatívy sa treba starať. Dôležitý je aj kvalitný film, na záberoch je to cítiť, aj napriek tomu, že majú päťdesiat rokov, nebol problém ich nazväčšovať, nijako tým nestratili na kvalite. Mám samozrejme aj veľa záberov, ktoré nevyšli, najmä tie fotené po zotmení, lebo blesk sa v exteriéroch nepoužíval. Koncert sa ale začínal niekedy o tretej a do tej deviatej sa toho dalo veľa nafotografovať.”
Vladimír Merta v texte pre plan.art spomína aj na to, že bol, ako aj ostatní účinkujúci, zvyknutý vystupovať pred komornejším publikom. A určite pred oveľa menším počtom fotografov. “Na pódiu bolo niekedy 15 - 20 fotografov a dvaja - traja účinkujúci. Niekedy bol naozaj problém nájsť si to správne miesto, pozíciu, uhol. U Mertu bola napríklad výhoda, že on sám je tiež fotograf, takže s tou presilou nemal problém.”
Koncert mladosti ’76 dostal prívlastok “československý Woodstock” a zábery tancujúcich či počúvajúcich ľudí, užívajúcich si na tú dobu naozaj výnimočný koncert, vyvolávajú pocit, že ani neboli urobené v komunistickom Československu. “Ja som chodieval na tzv. fototribúny kam chodil aj pedagógovia zo ŠUP-ky. Fotograf a dokumentarista František Tomík videl moje fotografie z Koncertov mladosti a pýtal sa ma kde som to nafotografoval. Netušil, že sa niečo také konalo v Pezinku a tak som mu povedal, že som bol v Londýne a tam som to nafotil. Nebol ale sám, aj iný si mysleli, že sú to fotografie zo západného sveta.”
Výstava ukazuje vo foto-dvojiciach z rôznych období účinkujúcich, ktorí sa do Pezinka vracali - a vracajú - na Koncert mladosti pravidelne. “Je tu asi 7-8 dvojčiek ako Merta, Mišík, Varga, Zuzana Homolová, Fedor Frešo s Jaroslavom Hutkom a ďalší.”
A ktorú fotografiu považuje Ján Štrba za najvzácnejšiu? “Ja si asi najviac vážim fotku Mariána Vargu, ktorá bola robená neskoro večer, podarilo sa mi ju urobiť z ruky, bez blesku, aj napriek nedostatku svetla.”
Ján Štrba sa venuje najmä portrétnej a dokumentárnej fotografii. V roku 2002 vydal autorskú monografiu Taký vzdialený deň a v roku 2012 autorskú monografiu Návrat (ne)strateného času. Je spoluautorom publikácií Pezinok - Bigbeatown (2001, 2024), Koncerty mladosti ’76 - ’77 (2007), Pezinok - Musictown (2021), Ján Pribula - Drevo a sochy (2023) a ďalších. Za svoju tvorbu získal viacero fotografických ocenení.