“Keď budú od nás prijímať chlieb, jasne uvidia, že im berieme chlieb, ktorý sami upiekli, len aby sme im ho vzápätí podali – a to bez akéhokoľvek zázraku. Uvidia, že my kamene na chlieb nemeníme, no v skutočnosti budú za to, že ho dostávajú z našich rúk, vďačnejší než za samotný chlieb!” - Veľký inkvizítor
Ježiš Kristus sa vracia na zem a prichádza do Sevilly v období vrcholiacej inkvizície a krátko po príchode je zajatý. Vo väzení, kde čaká na smrť upálením, ho navštívi Veľký inkvizítor aby mu povedal, že Cirkev - vládnuca v mene Boha, ale podľa diablových princípov - ho už nepotrebuje. Veľký inkvizítor sľubuje človeku (ako kedysi Satan Kristovi) všetko výmenou za slobodu - jedinú vec, ktorá robí človeka človekom. Cirkev pritom môže byť nahradená akoukoľvek totalitnou ideológiou, čo robí text opakovane aktuálny, vždy to bude vo výsledku boj medzi slobodou a autoritou.
Kapitola v Dostojevského románe Bratia Karamazovovci je príbehom (či básňou) v príbehu, Ivan Fiodorovič Karamazov ho vkladá do rozhovoru so svojím bratom, mníchom-novicom, Alexejom. Aj keď ide formálne o monológ, je to v skutočnosti dialóg so sebou samým (Inkvizítora/Ivana), v ktorom sa rozvíja otázka o slobode človeka a či vôbec slobodným chce/dokáže byť, alebo radšej toto “bremeno” slobody/voľby odovzdá.
Monológ/dialóg napokon vedie k vnútornému rozpadu, ktorý mlčiaci Kristus ticho sleduje. A to ticho na druhej strane je až hmatateľné. Režisér Peter Brook, ktorý kapitolu Veľký inkvizítor inscenoval pred dvadsiatimi rokmi, nazval výrečné Kristovo mlčanie podvratným gestom a povedal: “Odpoveďou nie je diskusia, ale priama skúsenosť, a to je niečo, čo divadlo môže ponúknuť.” Divadlo je tu podľa Brooka na to, aby išlo proti prúdu a „keď sú časy negatívne, existuje len jeden prúd, ktorý ide tajne proti prúdu - pozitívny.“
Kristus sledujúci narastajúce inkvizítorove pochybnosti ho na záver jeho monológu - ako odpoveď - pobozká. Jediným človekom, ktorý pobozkal Krista, bol Judáš. Je Kristov bozk v príbehu Ivana Karamazova prejavom súhlasu? Alebo je znakom odpustenie? Zlomený muž ho napokon prepúšťa so slovami “choď a už sa nevracaj... nikdy, nikdy!”
Viac než sto rokov odkedy Dostojevský napísal tento diskutovaný provokatívny text o ne/slobode voľby, prichádza opäť k divákovi v dobe, kedy ani nemôže byť viac aktuálnym.
Na Veľkého inkvizítora v réžii Rastislava Baleka vás do nitrianskeho divadla pozýva dramaturg a spoluator dramatizácie Peter Pavlac: