Pedro Almodóvar od svojich filmárskych začiatkov búra tabu a spája protiklady. Filmom Vedľajšia izba teraz búra dve bariéry - je to jeho prvý celovečerný film v angličtine, a už viac ako polstoročie žiadny španielsky režisér nezískal Zlatého leva na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. Prvým a doteraz jediným oceneným režisérom bol Luis Buñuel v roku 1967 s francúzskou snímkou Belle de Jour (Kráska dňa). Almodóvara ale už ocenili v Benátkach za celoživotný prínos. „Ocenenia som potreboval v 80. rokoch, vtedy by mi zachránili život. No a keďže neprišli, nezostalo mi nič iné, len si život zachrániť sám. Vôbec som o Zlatom levovi nesníval, ale teraz, keď ho už mám, tak som na ňom závislý a už bez neho nemôžem žiť,” dodal počas tlačovej konferencie. Almodóvar tiež na festivale povedal, že film je síce nakrútený v angličtine, ale jeho duša zostáva španielska. So zmenou jazyka sa pohrával už dlhšie, no necítil sa na to dostatočne pripravený. „Potreboval som ten správny výrazový prostriedok a našiel som ho na stránkach románu Sigrid Nunezovej What Are You Going Through. Obával som sa, že budem mať pri nakrúcaní viac problémov. Cudzí jazyk to však nebol. Obe herečky presne pochopili tón, v ktorom som chcel príbeh vyrozprávať, a navnímali obsah, vôbec neskĺzli do melodrámy. Vidieť ich hrať spolu bol pre mňa sviatok,” pokračoval na tlačovej konferencii. „Zaujalo ma, že príbeh knihy je o žene, ktorá zomiera vo svete, ktorý sám speje k zániku. Preto vie, že musí využiť každý okamih svojich posledných dní v tomto apokalyptickom svete plnom chaosu. Ak nedokážeme byť šťastní, môžeme pomôcť aspoň iným užiť si svoj život. Všetci by sme sa mali snažiť zlepšiť život svojich drahých.”
„Keď ste vedľa niekoho, kto zomiera, nemôžete urobiť nič iné, len byť s ním,“ povedala o svojej postave Julianne Moorová pre denník El Diario. „Vidíme tak málo príbehov o ženskom priateľstve. Je veľmi nezvyčajné, aby ho niekto zobrazil tak hlbokým spôsobom.” Aj Tilda Swintonová si z nakrúcania odniesla silný zážitok. S Almodóvarom už spolupracovala na krátkom filme The Human Voice (Ľudský hlas), monodráme podľa predlohy Jeana Cocteau. Swinton rovnako ocenila motív ženského priateľstva: „Predstava, že sa môžete spoľahnúť na dávnu priateľku, aj keď ste ju nevideli i 30 rokov, prináša úľavu. Ako keby ste zrazu stretli niekoho, kto je schopný čítať vám myšlienky. Napokon si všetci v istom veku uvedomujeme hodnotu dlhých priateľstiev.”
Americká autorka Sigrid Nunezova v mladosti pracovala ako asistentka Susan Sontagovej. Známou sa stala vďaka románu Priateľ, za ktorý v roku 2018 získala americkú National Book Award. Almodóvar patril medzi jej obľúbených filmárov a v deň, keď si išla pozrieť jeho film , po návrate z kina si našla email od jedného z producentov, že Pedro má záujem o kúpu práv na jej knihu. „Pochopila som, čo ho na mojom diele oslovilo – vzťah medzi ženami a ich obsedantné myšlienky o starnutí, chorobe, materstve, smrti, strate a smútku. Scenár som nečítala a ani som o to nepožiadala. Raz za čas som dostala e-mail s nejakou doplňujúcou otázkou, ale inak som do procesu nechcela zasahovať. Film som si pozrela až v kine a veľmi sa mi páčil. Vedela som, že Pedro pôvodný príbeh pozmení, ale hlavné témy ponechal,” povedala pre El País.
Almodóvar je zástancom eutanázie, čo potvrdil aj pred novinármi na benátskom festivale. „Španielsko je v poradí štvrtou európskou krajinou, kde je eutanázia legálna. Prial by som si, aby bola prístupná na celom svete. Rozlúčiť sa s týmto svetom dôstojne je základné právo, ktoré sa netýka politiky, ale našej ľudskej podstaty. Viem, že je to v rozpore s vierou, podľa ktorej je Boh jediným zdrojom života. Chcel by som však požiadať všetkých veriacich, aby rešpektovali individuálne rozhodnutia svojich blízkych a nezasahovali do nich. Ľudia by mali mať možnosť slobodne žiť a zomrieť, keď je ich život neznesiteľný,“ povedal pred novinármi a zožal veľký potlesk.
