Textil ako médium spolupráce a pamäti

 

Medzinárodný umelecký projekt re-(t)exHile v priestoroch trnavskej Synagógy – Centra súčasného umenia otvára otázky, čo sa deje s našim oblečením keď už ho prestaneme nosiť. Autorský kolektív v zložení Martinka Bobrikova (Slovensko), Oscar de Carmen (Španielsko) a María Alejandra Gatti (Argentína) prináša do Galérie Jána Koniarka výstavu, ktorá sa sústreďuje na problematiku textilného odpadu, environmentálnu krízu a globálne nerovnosti spojené s módnym priemyslom. 

 

Textil je viac než len materiál – je technológiou, ochranou aj nositeľom identity. Projekt re-(t)exHile vznikol ako reakcia na rastúce problémy cirkulácie textilného priemyslu. Ako uvádza kurátorka Lýdia Pribišová, „projekt nie je len výstavou, ale aj interdisciplinárnou iniciatívou, ktorá kriticky skúma globálnu cirkuláciu textilu, jej environmentálne a sociálne dopady a možnosti udržateľnejšej budúcnosti módy.“

Prvá fáza projektu sa odohrala na bienále v Lagose (Nigéria) v roku 2024, kde kolektív vytvoril veľkoformátovú textilnú inštaláciu z približne 500 kusov oblečenia z trhu Katangua. „Od začiatku bolo pre nás dôležité, že tieto textílie nesú nielen príbeh cirkulácie a odpadu, ale aj osobnú históriu tých, ktorí ich nosili. Všetko sa to symbolicky spája v tomto jedinečnom diele, ktoré prináša aj príbeh krajiny, našu skúsenosť a spoločný priestor, ktorý sme vytvorili počas bienále v Lagose,“ hovorí pre plan.art María Alejandra Gatti. V Trnave sa inštalácia rozširuje o lokálne textílie a nové spolupráce.

 

Slovenský kontext a nové vrstvy projektu

Na rozdiel od mnohých štátov západnej Európy sa na Slovensku významná časť vyradeného textilu recykluje priamo v krajine. Tím navštívil spoločnosť SK-TEX, kde sa textilný odpad premieňa na vlákna pre automobilový a stavebný priemysel či izolácie do budov. „Bolo veľmi zaujímavé, ako sa s textilným odpadom na Slovensku pracuje – nie všetko sa posiela do krajín globálneho juhu, veľa materiálu tu ostáva a ďalej sa spracúva, napríklad na čalúnenie do áut,“ približuje Martinka Bobrikova.

Kľúčová bola spolupráca s miestnou komunitou. Obyvateľstvo Trnavy mohlo cez open call darovať oblečenie, ktoré im už neslúži. Autorský tím ho upravil v spolupráci so študentkami a študentmi Školy dizajnu – SŠUP Bohumila Baču v Bratislave, čo sa stalo základom nového textilného objektu. „Projekt je postavený najmä na spolupráci. Vďaka šikovným stredoškolákom sme vytvorili nové časti diela,“ dopĺňa Bobrikova. Do projektu sa zapojila aj Baterkáreň, lokálne reuse centrum, ktoré na Slovensku vzniklo medzi prvými. Počas trvania výstavy koordinuje swap oblečenia a rozširuje tak participatívny rozmer projektu. Návštevníci a návštevníčky tak môžu priniesť oblečenie, ktoré už nenosia, a odniesť si niečo nové – udržateľne a s ohľadom na životné prostredie.

 

Synagóga ako priestor a výzva

Synagóga - Centrum súčasného umenia, ktorú spravuje Galéria Jána Koniarka v Trnave, so svojimi priestorovými možnosťami a históriou bola pre autorský kolektív výzvou aj inšpiráciou. „Priestor je nesmierne zaujímavý; jeho geometrická architektúra projektu veľmi pristala a nosné body budovy nám umožnili vystaviť textil presne tak, ako sme chceli,“ vysvetľuje María Alejandra Gatti.

Inštalácia sa rozprestiera na viacerých úrovniach: prízemie patrí monumentálnemu textilnému objektu, na prvom poschodí sa konajú workshopy a swap oblečenia, tretie poschodie vo veži ponúka videodokumentáciu z Nigérie a Slovenska, ktorá približuje skúsenosti autorského kolektívu s výskumom toho, čo sa deje na mieste s textilom a ako ho sami používame. Okrem dvoch videí sú na treťom poschodí vystavené aj dve textilné diela. Na každom z nich je zobrazená výšivka, jedna z nich zobrazuje mapu sveta, ktorá odráža globálnu problematiku textilu, a druhá mapu Slovenska – krajiny, ktorej sa táto téma tiež dotýka.

Autori výstavu od začiatku vnímajú ako živý priestor: „Nechceme, aby išlo len o vizuálny zážitok či estetiku – už od prvého momentu sa výstava otvára dynamikou: šijeme spolu, rozprávame sa, spájame príbehy do jedného celku,“ hovorí Oscar de Carmen. Tento rozmer podporujú otvorené workshopy a verejné stretnutia, vrátane diskusie s domácimi aj zahraničnými hosťami z oblasti textilu a umenia, ktorá sa bude konať 27. augusta.

 

Materiál a každodenná prax

Hoci je textil v projekte dominantným médiom, umelecké duo Martinka Bobrikova a Oscar de Carmen, sa neviaže na žiadny konkrétny materiál. „Pracujeme s tým, čo je k dispozícii: môže to byť textil, drevo, cement, či jedlo. Materiál sám o sebe nie je taký dôležitý, podstatná je súhra s témou a projektom,“ vysvetľuje Martinka Bobrikova. Environmentálne princípy a recyklácia nie sú pre nich len témou, ale prirodzenou súčasťou ich každodenného fungovania. „Už je to tak zakorenené v našej praxi, že tieto pojmy ani nepotrebujeme zdôrazňovať – udržateľnosť a ekológia sú pre nás samozrejmosťou. Nie je to naša hlavná téma, skôr spôsob, akým pracujeme každý deň,“ dopĺňa Oscar de Carmen.

 

 

Projekt, ktorý sa vyvíja ďalej

Inštalácia re-(t)exHile Trnavou nekončí. Po Slovensku projekt zamieri do Osla a následne do Santiaga de Chile, kde vznikne nová inštalácia z textilu zozbieraného v púšti Atacama. „Sú tam obrovské skládky nevyužitého oblečenia, niečo ako nigérijská paralela v Južnej Amerike. Masa vecí je taká veľká, že ju zaznamenávajú aj vesmírne satelity,“ hovorí María Alejandra Gatti. Každá etapa projektu prináša nové príbehy a materiály, rozširuje úvahy o globálnej cirkulácii textilu a o úlohe komunity pri premene odpadu na umenie a pamäť. „re-(t)exHile nie je len umeleckým projektom, ale výzvou k zmene. Premýšľame, tvoríme, šijeme, recyklujeme – a pýtame sa: Čo je ešte materiál? A čo je už odpad? Môže mať textil druhý život – a my s ním nový vzťah k svetu?” uvažuje kurátorka Lýdia Pribišová. 

 

Inštaláciu re-(t)exHile môžete vidieť v Synagóge - Centre súčasného umenia v Trnave do 31. augusta 2025.

 

*Martinka Bobrikova a Oscar de Carmen: umelecké duo pôsobiace od roku 2005, ich spoločná prax prepája inštitucionálnu kritiku, participáciu a sociálne angažované umenie. Zúčastnili sa mnohých rezidencií a výstav po celom svete (napr. ISCP New York, Seoul Art Space Geumcheon, Saitama Trienále, Fotogalleriet Oslo, Lagos Bienále a ďalšie). V roku 2012 založili nomádsky rezidenčný program Nomad AiR, zameraný na pohostinnosť a nové formy spolužitia, a v roku 2017 iniciovali Future Utopia Community Key vo švédskom Uddebo. Od roku 2018 organizujú každoročné anti-sympózium IECES a aktívne prispievajú k rozvoju nezávislých kultúrnych rámcov. V roku 2023 spoluzaložili umeleckú platformu The Union v Osle, podporujúcu nové formy starostlivosti, participácie a občianskej angažovanosti prostredníctvom umenia.

*María Alejandra Gatti: interdisciplinárna tvorkyňa, kurátorka, autorka a editorka. Je spoluriaditeľkou metaninfas, kritickej kurátorskej a edičnej platformy, a pôsobí ako profesorka magisterského programu Umenie a technológia na Univerzite v Buenos Aires v Argentíne. Vo svojej súčasnej práci skúma kolektívne procesy a praxe zamerané na otvorené, presídlené a neustále sa meniace dynamiky. Edičnú činnosť využíva ako nástroj na aktiváciu a šírenie umeleckých projektov a praktík. V súčasnosti žije v Osle.