Nikolaj Nikitin: „Poézia je čisté umenie“

Ivan Štrpka & Altar Quartet

Festival Ars Poetica minulý rok opäť prepojil poéziu a hudbu, na jednom pódiu sa v bezprostrednej improvizácii stretli básnik Ivan Štrpka a jazzová formácia Altar Quartet. Vystúpeniu predchádzala iba jedna skúška, spontánne, na jeden záber  na nej vznikla nahrávka, ktorá teraz vychádza na albume Ivan Štrpka & Altar Quartet.

Nápad na prepojenie Ivana Štrpku s jazzovou hudbou priniesol riaditeľ festivalu, básnik Martin Solotruk, ako sám hovorí: „Ivan tvorí a myslí autenticky a v živom momente. Prúd jeho obraznosti a rytmus jeho hlasu sú neoddeliteľné. Je teda rodený jazzman.”  Štrpka sa tak, ako interpret, stal súčasťou Altar Quartetu, zloženého z hudobníkov Nikolaj Nikitin (saxofóny, basový klarinet), Ľuboš Šrámek (klavír), Juraj Griglák (basová gitara) a Jakub Turác (bicie). „Píšem možno preto, že nespievam a nehrám na saxofón. Ale občas sa mi marí, že počujem môj hlas. Alebo, ako teraz s Altar Quartetom, mám chvíľu pocit, že som čosi ako nehrajúci piaty hráč kapely,” povedal.

Nikolaj Nikitin, ktorého Martin Solotruk oslovil na túto spoluprácu, má k poézii blízko a považuje ju za čisté umenie. „Od malička poéziu milujem, je pre mňa jedným z najsilnejších umení, či je to Rúfus, alebo drsné veci od Martina Gerboca. Jedna báseň ti vie dať veľmi veľa. Môžeš o nej dlho premýšľať, vieš ju i nepochopiť. Stačí aj niekoľko slov, jedna veta a zasiahne ťa naplno.”  Album Ivan Štrpka & Altar Quartet sa tak v Nikitinovej diskografii radí k albumom s poéziou Milana Rúfusa, Walta Whitmana či Mirky Ábelovej.

Ivan Štrpka si pre spoločné vystúpenie vybral úryvky z básne-knihy Hermovská chôdza, ako spomína: „Roztvoril som ju asi uprostred a povedal som si: odtiaľto-potiaľto. Môžeme to skúsiť ako spoločne odvíjajúci sa džez. Nič určité sme si vopred nepovedali, mali sme len túto šancu... A zrazu práve z tých textových sekvencií a páuz začal vyrastať vlastný džez. Ten text nikto vopred nepoznal. Počúvanie sa okamžite menilo v hranie hudby.”

Zostava hudobníkov je generačne pestrá a stavia na vzájomnej chémii. „S Jurajom Griglákom a Ľubošom Šrámekom sme už spolupracovali na albume poézie Mirky Ábelovej, majú skúsenosti s poéziou aj s voľnou improvizáciou, veľa spolu tvoríme týmto spôsobom,” vysvetľuje Nikolaj Nikitin. „Ja som začal spolupracovať s mladým bubeníkom Jakubom Turácom, ktorý študuje vo Viedni a veľmi sa mi páči ako hrá a rozmýšľa. Turác je iná generácia, má 21 rokov, a mňa zaujímal tento generačný rozostup – Ivan Štrpka je narodený v 40. rokoch, Griglák v 60. rokoch, Šrámek v 70. rokoch a ja v 80. rokoch. Je to personálne dobre postavené. A keď Ivan prišiel s nami do štúdia, nebol tam cítiť žiaden vekový rozdiel, iba jedna tvorivá atmosféra.”

Nikitin si spomína, že pred nahrávkou nebolo pre nich dôležité rozprávať sa o vybranej poézii, viac sa s Ivanom Štrpkom bavili o živote. „Pri hraní reagujú hudobníci na zvukovosť, dramatičnosť, niekedy na konkrétne vety, ktoré vnímajú v toku slov. Nechceme povedať príbeh, ale sprostredkovať odkaz básne.” Pri záverečnom mixe dokonca ponechali aj niekoľko drobných breptov, ktoré nie sú pri počúvaní nijako rušivé a uchovávajú prirodzenosť.

Aj keď ide o voľnú improvizáciu, niektoré pasáže podľa Nikitina znejú, akoby boli skomponované, čo odráža vzájomné prepojenie hudobníkov. A do tejto súhry dokonale zapadol Ivan Štrpka so svojim prednesom. „Ivanov prednes ma úplne dostal,” hovorí Nikitin. „Začína sa to voľnejšie, ale asi od 15-16 minúty sa tam začnú diať úžasné veci a Ivan tam začne dokonca rapovať. On keď recituje, tak ide presne s bicími a má zadelené trioly, kvinty. Ivan si to možno ani neuvedomuje, ale podľa mňa vníma rytmus jazyka a má skúsenosť hudbou. Ivan je na albume prezentný, čo je pre mňa veľmi dôležité, súčasne nám nechával priestor, robil pauzy pre hudbu. Je v tom jazzová ľahkosť a ako povedal Martin Solotruk, on je rodený jazzman. A rapová hviezda. Naozaj odporúčam sústrediť sa pri počúvaní na jeho dikciu a rytmus.”

Obal knihy Hermovská chôdza, z ktorej pasáže počujeme na albume, robil Martin Gerboc a tak ho Nikolaj Nikitin oslovil aj na vytvorenie coveru albumu. „Martin urobil úžasný návrh, ktorý som mu úplne znegoval, lebo sa podľa mňa hodil viac na obálku knihy,” spomína Nikitin. „Stretli sme sa s Ivanom a neviem, či sme sa vôbec rozprávali o náhravke. Ja som len sedel a počúval týchto dvoch filozofov ako sa bavia o význame slova, o obsahu. Martin mi potom poslal návrh, ktorý je napokon na obale albumu a musím povedať, že je to najkrajší cover, aký sme od neho vo vydavateľstve Hlava XX mali. Je to fragment z jeho obrazu  Autoportrét s dvoma milujúcimi srdciami, ktorému dal biely rám. Nie je tam už žiaden grafický prvok, iba obraz, a myslím, že ľudia si album kúpia aj kvôli obálke.”

Album evokuje staré nahrávky prednesov autorov beat generation v sprievode jazzových hudobníkov. „Je pre ľudí, ktorí majú radi Ivana a jeho poéziu. Je to jednoducho prednes poézie jedného barda, ktorý má svoj vek, svoj vnútorný rytmus a mňa naša spolupráca absolútne fascinovala.”

Ivan Štrpka &  Altar Quartet

Recitácia: Ivan Štrpka, Saxofón a basový klarinet: Nikolaj Nikitin, Klavír: Ľuboš Šrámek, Basová gitara: Juraj Griglák, Bicie: Jakub Turáč, Executive producer & music producer: Nikolaj Nikitin, Recording engineer: Jan Mudroch
Mixing & mastering: Peter Preložník, Painting/Artwork & graphic design © 2026 Martin Gerboc. Album obsahuje súvislú pasáž z básne Hermovská chôdza (str. 122 – 135), vydanej vo vydavateľstve Modrý Peter © 2022.

Vypočujte si aj: