V Mestskej galérii Arsenal (GaMA) v Poznani pred pár dňami otvorili samostatnú výstavu ťažiskového predstaviteľa lyrickej polohy konceptuálnej a akčnej tvorby Michala Kerna. Výstava s názvom Hľadanie rovnováhy, v kurátorskej koncepcii Juraja Čarného, je súčasťou užšej spolupráce s Liptovskou galériou Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, kde je tvorba liptovského rodáka reprezentatívne zastúpená a zároveň je tu deponovaná jeho pozostalosť.
Jej genéza siaha do roku 2025, kedy sa v liptovskej galérii konala výstava významného konceptuálneho umelca Jarosława Kozłowskeho (1945), v spolupráci s galériou v Poznani. Poľská strana recipročne prejavila záujem o prezentáciu tvorby jedného z najvýznamnejších predstaviteľov osobitej polohy land artu na Slovensku − Michala Kerna. V Poľsku Kern v minulosti opakovane vystavoval na viacerých ročníkoch Medzinárodného trienále kresby, vo Wroclavi v roku 1981 získal za prezentované dielo druhú cenu. V Poľsku bol zastúpený na kolektívnych výstavách napr. v galérii Dziekanka vo Varšave (Najnovšie československé umenie, 1977), v galérii Pryzmat v Krakove (26 slovenských umelcov), Foto Medium Art vo Wroclavi, v Remont vo Varšave (Miesta a chvíle, 1979), v galérii Wielka v Poznani (Výstava kresby, 1981), v Múzeu architektúry vo Wroclavi (Nové priestory architektúry, 1991) či v Medzinárodnom centre kultúry v Krakove (Súčasné slovenské umenie zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny, 2004).
Michal Kern (1938 – 1994, Močiare) od konca 60. rokov celoživotne hľadal miesto, kde je „človek s prírodou spojený pupočnou šnúrou“. Prírodu ako trvalú možnosť tvorby objavoval postupne. Z maliarskeho východiska cez dočasné zaujatie „inou prírodou“ v úvodnom období konkretizmu v 2. polovici 60. rokov, až po jej identifikovanie ako svojho ateliéru pred polovicou 70. rokov. Poukazoval na prírodné dianie v jeho často nepovšimnutej, všednej každodennosti plynutia vody, topenia snehu či premeny tieňov, do jej diania citlivo vnášal stopu ľudskej prítomnosti a spoluúčasti. Fotograficky zaznamenávané minimalistické, efemérne performancie a existenciálne posolstvá kombinoval ateliérovými zásahmi: častým využitím kresby a autorských textov či poetických komentárov.
Kernovou tvorbou sa prelínali dva póly vzťahu k prírodnému. Prvý smeroval k tichému prenikaniu a pokore pútnika, v druhom sa príroda stávala umocňujúcim prostredím pre tlmočenie idey, s častými ekologickými a etickými posolstvami. Kernov prístup k prírode bol v oboch prípadoch výrazne antropocentrický. K prírode sa vždy približoval z pozície pokorného človeka, obnovujúceho stratený kontakt s ňou. Stopa prítomnosti človeka je v jeho dielach citeľná, či už je skrytým pozorovateľom, tichým pútnikom, alebo priamym aktérom. Príroda v trvalej nemennosti a statickosti – jaskyňa, kamene, stromy a premenlivej efemérnosti – voda, sneh, lopúchy, je kontaktovaná človekom – zrkadlom, tieňom, dotykmi, odtlačkami a stopami, ktoré sa v tomto obojstrannom dialógu stávajú akýmsi tajomným jazykom. Kern tvorbou a autentickou citlivosťou k životnému prostrediu anticipoval mnohé polohy ekologického umenia, preto je dôležité pripomínať si začiatky uvažovania o témach, ktoré rezonujú aj na aktuálnej vizuálnej scéne. Ako v texte k výstave zdôrazňuje Juraj Čarný: „jeho špecifická citlivosť a hlboké napojenie na prírodné prostredie umožnili vznik umeleckých diel a smerovanie tvorby zamerané na skúmanie prírody, krajiny, ekológie, ktoré dnes nedokážeme čítať bez optiky klimatickej krízy a klimatickej katastrofy, na ktoré tvorbou upozorňoval.”
Michal Kern mal na Slovensku mnohé samostatné výstavy, jeho tvorbu sme mali možnosť vidieť naposledy v roku 2024, v dialógu s tvorbou Marie Bartuszovej na výstave Kameň – papier – krajina v Galérii umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch; aktuálne je zastúpená na výstave slovenského umenia In the End there will be no End v Ludwig múzeu v Budapešti. Jedna z prvých samostatných medzinárodných výstav Marie Bartuszovej sa konala tiež v Poľsku, v Múzeu moderného umenia vo Varšave (2014 - 2015), – nasledovala po jej prezentácii na prestížnej medzinárodnej prehliadke XII. Documenta v Kasseli (2007) a pred výstavou v londýnskej Tate Gallery (2022). Je paradoxné, že význam a dosah mnohých domácich umelcov jedinečných kvalít pre domáce prostredie naplno či nanovo objavujeme často okľukou, cez ich prezentácie v zahraničí. Poodstúpením, získaním nadhľadu, docenením až s odstupom času. To bolo napokon charakteristické aj pre Kernovu tvorbu v krajine. Prírodu, ktorá tvorila jeho všedné každodenné prostredie v ktorom vyrastal, potreboval najskôr nanovo objaviť a definovať ako nevyčerpateľný zdroj možností tvorby, dialógu a hľadania vzájomnej rovnováhy prírodného a ľudského, do ktorého pozýva vstúpiť a zapojiť sa aj nás.
Michal Kern: Hľadanie rovnováhy
Mestská galéria Arsenal, Poznaň (PL)
Kurátor: Juraj Čarný
Trvanie výstavy: 17.4. – 7.4.2026
