Vladimír Kordoš: performancie · maľba · zo zbierok galérie · A-R · muchaKurátorka výstavy: Daniela Čarná Trvanie výstavy: 30.3. – 20.5.2023
Diego Velasquéz - Vladimír Kordoš: Obed II, 1980. Fotozáznam akcie, zbierka galérie umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch
Kordoš u Zmetáka
Vlado Kordoš nevystavuje často. Aj preto je jeho aktuálna výstava v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch príležitosťou k návšteve, ktorá sa tak skoro nemusí zopakovať. Autorom je koncipovaná na mieru výstavných priestorov a zároveň je poctou zberateľskej činnosti Ernesta Zmetáka, ktorá tvorí základ galerijnej zbierky. Kordoš, ktorého tvorba na domácej (pred rokom 1989 neoficiálnej) scéne figuruje už vyše päťdesiat rokov, má zázemie v akčnej tvorbe, ktorá je mu bytostne blízka. Jeho oživené, fotograficky zaznamenané obrazy (tableaux vivants, living pictures) ktorými spolu s kolegami výtvarníkmi v roku 1980 reagoval na Rembrandtov obraz Márnotratného syna, Velásquezov Obed či Tintorettovo Snímanie z kríža dnes patria k ikonickým dielam nielen domácich dejín umenia. Viedol nimi dialóg so starými majstrami a stal sa tak jedným z čelných výtvarníkov, ktorí parafrázy a citácie diel z dejín umenia povýšili na legitímnu a plnohodnotnú stratégiu svojej tvorby.
Kľúčové obdobie autorovej tvorby na výstave zastupuje päť videoperformancií. Medzi nimi je zastúpená Aténska škola (1981), skupinová performancia niekoľkých desiatok kolegov a študentov zo Strednej školy umeleckého priemyslu, kde Kordoš dlhoročne pedagogicky pôsobil. Svoju podobu prepožičali diskutujúcim či meditujúcim antickým filozofom zo slávnej Raffaelovej vatikánskej renesančnej fresky, ktorých verne, autenticky a s hravou eleganciou aj s humorom stvárnili. Vlado Kordoš tu vystupoval v roli scenáristu, režiséra aj performera. A to je kľúčová trojrola, v ktorej sa predstavuje aj na aktuálnej výstave, a pridáva k nej aj štvrtú – rolu kurátora. Príbuzným spôsobom ako si vyberal diela zo svetových či domácich dejín umenia, slobodne a s pasiou si vyberá aj diela zo zbierky novozámockej galérie. Tentoraz však na ne nereaguje vizuálnym posunom, ale necháva ich prehovoriť iným spôsobom. Prostredníctvom textov, v ktorých sa raz vracia do a sveta detstva, keď v nachádza obraz identického autora, od ktorého mali zavesený obraz doma na stene. Inokedy nachádza paralelu obrazu sna s dielom, ktoré videl na inom mieste niektorej svetovej galérie, ale aj s vlastnými snami. Alebo sa nechá unášať nekonečným horizontom namaľovanej krajiny a necháva ju ožiť v jeho, a sprostredkovane aj v našich predstavách. Vťahuje nás do obrazov, učí nás nanovo sa dívať a objavovať čaro obrazu, ktorý dokáže k divákovi prehovoriť a vtiahnuť nás do deja aj s našimi vlastnými príbehmi.
Vlado Kordoš pracuje s na našej scéne pomerne zriedka využívaným prístupom, kedy sa umelec stáva kurátorom. Ide o tendenciu, ktorá sa v galerijnej praxi u nás prvý raz presadila v 90. rokoch 20. storočia na výstave Blízke stretnutia, s intervenciami do vybraných diel zo zbierok Galérie mesta Bratislavy (1993) a na výstave Späť do múzea, späť k hviezdam (Slovenská národná galéria, 2000, kurátorky A. Kusá, K. Bajcurová), kde boli autori priamo vyzvaní aby reagovali na (dovtedy „nedotknuteľné“) galerijné zbierky. Podobne bol koncipovaný nedávny cyklus výstav v Kunsthistorisches Muzeu vo Viedni, ktoré pripravil maliar Ed Rusha (2012) či režisér Wes Anderson s manželkou Juman Malouf (2018), a samozrejme ikonické výstavy z 90. rokov, koncipované režisérom Petrom Greenawayom v rôznych galériách sveta.
Z dvoch ťažiskových častí výstavy vychádzajúcich s princípu dialógu s iným umeleckým dielom „vyrastajú“ tri komornejšie časti. Zvukovo-čuchovo-obrazová inštalácia Mucha, (pôvodne prezentovaná na vyššie spomínanej výstave v SNG) a komorné maľby, krajiny a impresie autora, ktoré realizuje v posledných štyroch rokoch. A keďže Vlado Kordoš je človekom spolupráce, priznáva aj svoje zázemie v komunite kolegov umelcov zo Skupiny A-R a vystavuje diela Milana Bočkaya, Kláry Bočkayovej, Ladislava Čarného, Daniela Fischera, Otisa Lauberta, Igora Minárika, Mariána Meška, Mariána Mudrocha a Dezidera Tótha, spolu so svojim pedagógom Rudolfom Filom, ktorému vďačí za nasmerovanie na profesijnú dráhu. A my zas vďačíme Vladovi Kordošovi že pre nás pripravil zážitok pre všetky zmysly a učí nás pomalému vnímaniu v rýchlom svete.
Daniela Čarná, kurátorka výstavy