MARTIN CIEL
Pri súčasnej honbe za novinkami je vlastne už každý starý nemý film obskúrny, z dnešného pohľadu akýsi divný. Ale mňa tie staré bavia čoraz viac. Obľúbený vtip o filmových teoretikoch je, že nemusia vidieť žiaden film. Nie je to samozrejme celkom tak. Ak by ste sa v tejto zvláštnej profesii pohybovali, videli by ste ich dosť, nových, až by vám začali liezť na nervy. Aj preto ma vždy tak veľmi poteší nejaký storočný film z dávnych dejín kinematografie, zabudnutý, stratený, vyhrabaný niekde z archívov.
Rád by som v tejto súvislosti upozornil na jeden polárnícky s názvom The Great White Silence. Tento fascinujúci 108-minútový dokumentárny film nakrúcal Herbert G. Ponting v rokoch 1910 –1913, v čase „bitky o južný pól“, keď bol oficiálnym kameramanom povestnej „prekliatej“ polárnej expedície kapitána Scotta do Antarktídy. Zobrazuje s veľkou vizuálnou silou prípravu a priebeh expedície, ľadovce a správanie zvierat, ale aj polárnikov vo voľnom čase. Film je zvlášť v závere emocionálne mimoriadne silný, dokonca popretkávaný rôznymi humornými situáciami. Scottova loď Terra Nova vyplávala v júni 1910 z Walesu na Nový Zéland, výprava začala na jeseň 1911, v januári 1912 sa polárnici rozdelili na dve skupiny. A to bolo osudové rozhodnutie...
Film bol v kinách uvedený prvýkrát v roku 1924 vo farebne tónovanej verzii. British Film Institute ho rekonštruoval a digitalizoval k stému výročiu expedície. Herbert G. Ponting, dokumentarista, sa narodil v roku 1870 vo Wilshire, Anglicko, Veľká Británia – zomrel asi v roku 1935, miesto neznáme.
Ďakujeme autorovi, Marinovi Cielovi, že týmto textom podporil projekt plan.art v jeho začiatkoch.