Josef Sudek (1896 – 1976) | Múzeum fotografie, SEDF | 5. 11. 2026 – 7. 3. 2027
Dávno obdivujem jednu fotografiu zhotovenú heliografiou J. Niépce Pohľad z okna v Le Gras... ako Zjavenie...
V Mesiaci fotografie je to pre mňa Josef Sudek: jeho čiernobiele komponované zátišia, kde použité predmety: prikrytý krčah a niekoľko drevených latiek, vytvoria svetlom a tieňom z minima predmetov zjavenie pokoja : ticha : nekonečna: času trvania krásy. Myslím, že Josef Sudek pokračuje v tej úžasnej, skutočnej fotografickej línii, ktorá je mi blízka.
A ešte Magdaléna Robinsonová: ako mladá žena som videla, ako prvú, práve jej výstavu fotografií, foto z katalógu som si vystrihla a dala na internáte nad posteľ...
Fotografia je medzičas medzi okamihmi vnímania... extáza aj priepasť a čiernobiele (alebo tlmene farebné) foto aj z roku 1945, na ktorom stojím vzpriamená, trojročná v bielych šatočkách a klobúku: ako z XIX. storočia s mašľou a privretými očami v (asi) malinových kríkoch na majeri neďaleko Berehova, vtedy Podkarpatská Rus. Fotografoval ma otec fotoaparátom Kodak, fotografia matná cca 6x11cm s vrúbkovaným (čipkovaným okrajom). Stotožňujem sa s ňou.
Neviem, čo vidím pod privretými očami : všetko?
Výstavy, ktoré spomína Mila Haugová
- Josef Sudek (1896 – 1976) | Múzeum fotografie, SEDF | 5. 11. 2026 – 7. 3. 2027
- Magdaléna Robinsonová (1949 – 1961) | Galéria 19 | 6. 11. – 18. 12.
Vypočujte si podcast:
Hĺbka života v jednom zábere – Václav Macek o 36. Mesiaci fotografie
November bude v Bratislave opäť patriť fotografii. 36. ročník Mesiaca fotografie pôjde k úplným začiatkom fotografického média, zaostrí na britskú fotografiu aj mafiánske násilie, predstaví v retrospektíve tvorbu Mira Švolíka, či prepojí maľbu a fotografiu. Legendy ako Don McCullin i výrazné mená súčasnej fotografie, násilie, sex, radosť zo života i traumy, malé skryté svety, to všetko koexistuje v programe festivalu. Mariana Jaremková sa rozpráva s riaditeľom Mesiaca fotografie Václavom Macekom nielen o ponuke aktuálneho ročníka, ale aj o viac ako troch dekádach festivalu, ktoré odrážali vývoj samotného média i požiadavky divákov.
Prečítajte si článok:
Fanny Boucher: Veľmi sa mi páči myšlienka, že obraz možno vnímať aj fyzicky.
Remeselné umenie nám nepatrí. Sme jeho strážcami v istom momente jeho dejín. Bolo nám odovzdané, priamo či nepriamo, generáciami praktikov a my máme zase zodpovednosť udržať ho pri živote.