Suvenir contemporary art & craft v Propelleri/Zdroj: facebook projektu
Mať výborný koncept so spoločenskou hodnotou na to, aby ste si mohli prenajať priestor od mesta, nestačí. Vo verejných obchodných súťažiach podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 138/191 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov skrátka vyhráva najvyššia ponuka. Tá rozhodla aj o tom, že projektu Suvenir _ contemporary art & craft ku dňu 29. 2. 2024 končí nájomná zmluva v priestoroch legendárneho Propellera.
Kde inde by sa na Slovensku mal predávať slovenský umelecký suvenír, ak nie na nábreží Dunaja oproti Slovenskej národnej galérii?
Nemyslíme na gýčové magnetky s fotkou Bratislavského hradu, ale na umelecky hodnotné predmety navrhnuté a vyrobené rukami skoro dvadsiatky slovenských dizajnérok a dizajnérov či umelcov a umelkýň. Tých, ktorých sa oplatí ukázať svetu vôbec, nielen turistom a turistkám, ktorí pri návšteve Bratislavy nemôžu minúť nábrežie Dunaja zo strany centra. Projekt contemporary_suvenir je od roku 2015 platformou s cieľom podporovať tvorbu práve takých súčasných suvenírov s umeleckou hodnotou.
„Veríme, že suvenír, ako spomienkový predmet z ciest, dar do zahraničia zo Slovenska alebo umelecký predmet v interiéri môže a má mať hodnotu – vizuálnu, príbehovú, umeleckú. A dúfame, že tento svet potrebuje viac umenia, krásy, a menej masovo vyrábaných magnetiek a lacného textilu," uvádza sa v popise projektu.
K myšlienke vytvorenia hodnotných umeleckých suvenírov inšpirovali zakladateľku projektu umelkyňu Ninu A. Šoškovú letá strávené na rodičovskej chalupe v Čičmanoch, pozorovania návštevníkov túžiacich po orgininálnom a autentickom suveníre, ako aj jej umelecké zameranie. Projekt každoročne navštevuje v spolupráci s kultúrnymi inštitúciamii zaujímavé lokality v regiónoch Slovenska a v spolupráci s umelcami a dizajnérmi vytvára dôstojné dizajnérske predmety reprezentujúce našu krajinu vo forme umeleckých suvenírov. Tie boli súčasťou spomínaného kamenného priestoru suvenir shop & café a dohodnutý výťažok z nich putoval všetkým zapojeným umelcom a dizajnérom.
Na chvíľu sa zdalo, že aj na Slovensku sa také niečo môže podariť – spojiť výborný koncept a umelecké hodnoty so štátnou, resp. mestskou legislatívou vo verejnom záujme. Správa, že v Propelleri nebude ďalšia prevádzka snažiaca sa len o zisk z predaja kávy a zmrzliny od turistov prechádzajúcich okolo, ale že sa stane výkladnou skriňou kreativity slovenských umelcov a umelkýň, bola veľmi radostná a plná nádeje, že to ide aj u nás.
Nina A. Šošková/zdroj: facebook projektu
V roku 2022 sme začali hladať kamenný priestor, v ktorom by sme prezentovali a predávali naše suveníry. Náhodou sa náš zámer dostal k vedeniu mestkej časti Staré mesto, ktoré ním bolo nadšené. Ich podmienkou však bola kaviareň. Pre nás to znamenalo zorientovať sa v problematike a investovať do vybavenia. Priestor sme následne získali osobitným zreteľom. Náš zámer bol jednohlasne odsúhlasený zastupiteľstvom. Suma prenájmu 7 eur na meter štvorcový bola stanovená mestom (priestor má 69,27 metrov štvorcových, pozn. red.).
Prečo sa osobitý zreteľ uzatváral na dobu určitú?
Pôvodne sa hovorilo o troch rokoch. Nakoniec z toho bol jeden s príslubom predĺženia, ak budú s našou činnosťou spokojní. Po zmene vedenia mesta nám bolo oznámené, že bude vypísaná verejná obchodná súťaž. Osobitný zreteľ bol následne vo februári 2023 predĺžený o rok nakoľko nestíhali súťaž vypísať. Súťaž mala byť vypísaná pred letom. Nakoniec bola zverejnená 27. 12. 2023 a vyhodnotená koncom januára 2024. Nakoľko sme v súťaži neuspeli nezostal nám dostatok času na zariadenie sa a hľadanie nového priestoru. Na tento problém sme mesto upozorňovali od septembra 2023, keďže zmluva nám končí tento mesiac.
Ako s odstupom 24 mesiacov hodnotíš tento základný biznis model? Má možnosť prežiť na inom mieste v komerčných nájmoch?
Ťažko povedať. Doteraz sme pôsobili na mieste, ktoré sa síce tvári ako skvelé miesto na podnikanie, ale nie je to tak. Za necelé dva roky nášho pôsobenia na nábreží sme zistili, že je to víkendové výletné miesto. Ak je zlé počasie, nábrežie je prázne. Nie je dôvod, aby tadiaľ ľudia prechádzali. Nie je tam prirodzený tranzit. V Propelleri sme sa napriek jeho nedostatkom cítili dobre. Mali sme radosť z toho, že sme boli prvým kontaktom turistov prichádzajúcich po Dunaji, s Bratislavou/Slovenskom. Ak si turisti neodniesli suvenír, odniesli si aspoň pár informácií o zaujímavostiach, na ktoré naše suveníry reagujú. Páčilo sa im a odchádzali s úsmevom.
Do kamenného priestoru v Propelleri si investovala z vlastných zdrojov, myslím nábytok na mieru, a vôbec, kto navrhoval interiér? Čo bude teraz s ním?
Interiér navrhoval Patrik Illo so svojím bratom Michalom Illom. Grafický dizajn spracoval Matej Lacko. Zariaďovali sme kompletne celý priestor, predajňu aj barovú časť. V čase nášho príchodu bol v budove jeden ohnutý regál, gigantický barový pult a gastrochladnička s tesnením po životnosti. Verím, že všetko naše zariadenie bude znova použité na novom mieste.
V priestore sa konali aj podujatia pre verejnosť, nebola to len ďalšia predajňa či kaviareň...
Áno, organizovali sme tam výstavy v rámci spoluprác s VŠVU, čítania pre deti, dospelých v spolupráci s literárnym klubom, BRaK-om i Rádiom Devín. Konali sa u nás aj verejné stretávania sa s umelcami a dizajnérmi, ktoré sme nazývali „na pohárik s umelcom", diskusie na tému umenia a dizajnu, tvorivé dielne pre deti aj dospelých... Počas roka 2022 sme uskutočnili od mája do decembra 19 verejných akcií a v roku 2023 25 akcií a kulúrnych aktivít bez nároku na vstupné. Mestská časť Staré mesto sa nezapojila ani raz do žiadnych našich aktivít.
Aký typ priestoru a novej spolupráce hľadáte v ideálnych predstavách?
Nina A. Šošková (1983) je výtvarníčka, sochárka, zakladateľka projektu contemporary_suvenir (*2020)
a občianskeho združenia „vytvorené na Slovensku“ (*2014). Je organizátorka medzinárodného public art festivalu MEDZICENTRUM (*2010). Autorka cyklu prezentácií Umenie pre verejný priestor (*2015 – 2022), ktoré organizovala v Dome umenia/Kunsthalle Bratislava a DOT.gallery. Aktívne sa zúčastňuje domácich a zahraničných výstav, odborných prezentácií na tému public art. Od roku 2022 do začiatku 2024 viedla Suvenir _ contemporary art & craft, ktorý sídlil na Rázusovom nábreží v Bratislave. Aktuálne pre projekt hľadá nový kamenný priestor.
Smutné, ale podľa zákona
Občianske združenia alebo iné právnické subjekty či jednotlivci pracujúci v kultúre a umení sú väčšinou závislí od grantov a verejných financií. Ak chcú vyvíjať aktivitu, pre ktorú potrebujú priestor, väčšinou si ho musia prenajať. Komerčné ceny nájmov obchodných priestorov nútia tieto subjekty uvažovať o možnosti prenájmu cez mesto – napríklad mestské časti v Bratislave ponúkajú priestory (v závislosti od aktuálneho stavu) v priemere okolo 7 až 10 eur za meter štvorcový. „Hlavným kritériom hodnotenia súťažných návrhov je ponúknutá výška nájomného, ktorá nesmie byť nižšia, než je minimálna výška nájomného stanovená v súťažných podmienkach, prípadne iné kritéria vyhodnotenia súťažných návrhov, ktoré schvaľuje miestne zastupiteľstvo," uvádza sa v oficiálnom rozhodnutí predmetnej verejnej obchodnej súťaži o Propeller. Súťažný návrh musel obsahovať napríklad aj ukážku vizuálnej komunikácie ako aj informáciu o tom, aké diela, produkty súčasného umenia a dizajnu chce v priestore ponúkať prípadne prezentovať. Komisiu tvorili 2 zamestnanci*kyne venujúci sa oblasti kultúry, 1 zamestnanec*kyňa venujúci sa oblasti majetkovoprávnych vzťahov, 1 zamestnanec*kyňa venujúci sa oblasti investícií, stavebných prác a 5 poslanci*kyne miestneho zastupiteľstva. Súťažný návrh vyhral podnikateľ siete Delia. Na otázku plan.artu či boli zohľadňované aj tie 'iné' kritériá, alebo či mestská časť neuvažuje o legislatívnych krokoch k zmene vypisovania verejných obdchodných súťaží napr. s tým, aby bola uvedená cena za meter štvorcový stále pre mesto zisková a o súťažnom návrhu by rozhodovala práve hodnota vo verejnom záujme pre okolie či komunitu, zatiaľ Mestská časť Bratislava – Staré mesto neodpovedala.
Aké možnosti majú na dlhodobý prenájom kultúrne a umelecké združenia?
Okrem Novej Cvernovky v Bratislave, ktorá je už tak či tak plná, nie je komunitný objekt či budova, ktorý by prenajímal priestory umeniu a kultúre na základe konceptu a jeho prínosu. Pred niekoľkými rokmi sa v tomto kontexte hovorilo o Hurbanových kasárňach. „Objekt Hurbanových kasární v Bratislave využíva pre svoje účely tak Ministerstvo kultúry SR, ako aj jeho zriaďovateľské organizácie. Aktuálne v tomto smere zmeny neplánujeme," vyjadril sa pre plan.art rezort kultúry. Tam, kde zlyháva štát si buduje svoje PR súkromný sektor, developeri však tiež bojujú o zisk z každého metra štvorcového. Ani tí najväčší a najbohatší nevypisujú verejné obchodné súťaže o zvýhodnenú časť nájmu pre iný typ subjektov, aby vo veľkolepom komplexe neboli desiatky kaderníctiev, predražených potravín či beauty salónov alebo kaviarní, ale napríklad aj malé kníhkupectvá či sídla umeleckých cien alebo aj takej predajne dizajnových alebo umeleckých suvenírov.
