Fascinujú ma ľudia, čo makajú z nevyhnutnosti. Fanatici.

 

Palo Čejka sa venuje autorskému linorytu a drevorezu, grafickému dizajnu, ilustrácii, grafike, ale aj hudbe, je textárom, DJ Reverendom, slam poetom. Študoval fotografiu v ateliéri Miloty Havránkovej na VŠVU, no školu ukončil na katedre dizajnu (odbor grafický dizajn) v dnes už legendárnom ateliéri Ľubomíra Longauera. Okrem individuálnej tvorby často spolupracuje s trojicou výtvarníkov Janom Čumlivskim, Tomášom Klepochom a Jurajom Horváthom. Alexandra Kusá o nich v kurátorskom texte napísala: „Čejka – Čumlivski – Horváth – Klepoch nehrajú na spolkové pravidlá, ich spojenie je bratstvom krvi, takže každá formalita je súčasťou umeleckého výkonu, nie spôsobom „organizácie“ zoskupenia. Ak vystupujú ako skupina, tak je to súčasť umeleckého výkonu, napr. akcia, happening, performance. (...) Nie je to tak, že nepremýšľaš a netaktizuješ – ale je to prirodzená súčasť teba, rydlo ako predĺžená ruka. Umelec je permanentný stav.” Aktuálne vystavujú ako skupina Inštitút konceptuálnej moci, v Rosenfeldovom paláci v Žiline. Výstava má názov SUV (SPOLOČNÉ UMELECKÉ VÝKONY / SPOLEČNÉ UMĚLECKÉ VÝKONY).

 

V Žiline aktuálne môžeme vidieť výstavu Inštitútu konceptuálnej moci (IKM) – predstav na úvod túto vašu „inštitúciu”. 

IKM je tajná netransparentná inštitúcia a my štyria. Horváth, Čumlivski, Klepoch a Čejka sme len niečo ako hovorcovia v tomto prvom väčšom prieniku aktivít IKM na verejnosť. Čo sa týka nášho prepojenia, čiastočne sme sa už poznali desaťročia, no kompletná zostava vznikla niekedy v roku 2009, asi, na prvom „sústredení” Ano Lino v „Banskej Stanici”.

 

Vystavovať spolu sme vás už mohli vidieť na výstave Drsná škola, ktorá účtovala s dejinamy slovenskej grafiky. Odchodom Erika Bindera je to už asi uzavretá kapitola? Môžeme Inštitút vnímať aj ako pokračovanie?

Drsná škola bol len jednorazový názov výstavy. Mohol by sa stať vyjadrením postoja ešte širšej skupiny ľudí čo „rýpu” do grafiky, nielen nás. Aj veci prezentované na tej výstave neboli (ak si správne spomínam) naše spoločné projekty. Tie prepojenia sú ale zložité a všadeprítomné. S Erikom mám čulý kontakt aj po jeho smrti, dá sa povedať na dennej báze. A Inštitút je paralelná záležitosť. Nie je známe, kedy vznikol. Existujú indície, že tu bol vždy… 

 

 

Máte za sebou už viacero zaujímavých projektov (Klyzma, Kríza, V znamení Pentódy, Gemericana), pričom každý má vlastné projekty, žijete dokonca v iných krajinách – aké sú procesy vašej spolupráce? Keďže sa nestretávate pravidelne... 

Práveže, pravidelnosť tu je. Snažíme sa stretnúť minimálne dvakrát ročne, vždy aspoň na týždeň. Vidíme sa aj častejšie, no v tých dvoch týždňoch robíme tie spoločné veci. Je to väčšinou zimné a letné sústredenie. Prvá fáza sú kávy, výlety do okolia, antikvariáty, zberné dvory, smetiská, periférie, cukrárne, kostoly, hradné zrúcaniny, pastorálne idyly s výhľadom, kúpanie, zber materiálu a smradľavé pajzle V. cenovej skupiny. Druhá fáza je porada nad zhromaždeným (hmotným aj neexistujúcim) materiálom. V tretej fáze sa freneticky realizuje, dolaďuje a často mení plán a často je do rána hotovo… Štvrtá fáza (často trvá roky) je doplnok alebo sumár, často v podobe knihy. V každom prípade, radi sa vidíme a práca je nám k tomu dobrým dôvodom, rovnocenne k tomu, že je nám stretávanie sa dôvodom k takejto práci.

 

 

Ty celkom pravidelne tvoríš takto v skupine (už zohranej), čím ti to konvenuje? 

Mám šťastie, že mám veľa kamarátov, ktorí sú múdrejší a šikovnejší ako ja a je veľmi príjemné s nimi tráviť čas a podpisovať sa pod ich geniálne nápady…

 

Predstav proces vzniku a koncept výstavy SUV...

Toto je niečo ako súhrnná výstava našich spoločných prác, ktorá je ale podriadená kódovaniu určitých odkazov IKM. Náš starší materiál sa tu stal nosičom „vysielania” IKM. Boli sme len niečo ako inštalatéri čo to celé prišli namontovať… Robiť spolu je jednoducho fajn. Pracovať v skupine nie je lepšie ani horšie, než sólovať, v tejto dobe nám to len viac vyhovuje.

 

Nie ste iba skupinou výtvarníkov, ale vystupujete aj ako skupina BLH, napr. ste vystupovali na festivale Hradby samoty. 

Ten názov súvisí s našou Gemerskou anabázou a jej vyústením v knižke Gemericana, ktorá je prezentovaná aj v Žiline. BLH je len pokus o vysielanie v inom médiu. O väčšie pokrytie. Slovo vysielanie by určite použil Erik, ja nie, ale tu to sedí. Nápad urobiť kapelu vznikol počas rezidencie v Jelšave, ktorá sa konala práve popri festivale Hradby Samoty, teda aj naše vystúpenie na nasledujúcom ročníku festivalu nebola náhoda. BLH odohral predbežne tri koncerty a v súčasnosti hibernuje.

 

Popri výtvarnej tvorbe je práve hudba tým, čomu sa venuješ – a to nielen v rámci rôznych skupín, ale aj ako DJ, alebo robíš covery albumov, napr. nedávno pre Terrible 2's – sú to tri rôzne polohy – v kapele si súčasťou skupiny, ako DJ ideš sólo a vytváranie coverov je opäť o inej forme spolupráce –povedz o nich viac.

Skončil som grafický dizajn, teda toto praktické využitie grafiky mám rád a konkrétne obaly hudobných nosičov sú osviežujúca a veľmi slobodná činnosť. Venoval by som sa tomu aj viac… Píšte mi!

 

 

Tvoje meno je spojené s Pink Whale, loď sa stala rýchlo obľúbeným klubovým miestom...

Našťastie sú ešte na svete miesta, kde sa cítim príjemne a bezpečne, no stále ich ubúda. Preto sa teším, že sporadicky nejaké podobné miesta vznikajú. Ak by neexistovali mobilné telefóny, PW by bolo miestom, kam jednoducho prídete a stretnete kamarátov. Tak vždy fungovali všetky legendárne bratislavské kluby. Aktuálne mám na PW výstavu, ktorá sa stane inventárom klubu. 

 

Aj si vyberáš spolupráce podľa toho, či ťa ten ktorý titul oslovuje? Resp. oslovujú ťa k projektom práve preto, že majú radi tvoj rukopis, bavia ich témy, ktoré sa v tvojej tvorbe objavujú? Napr. Krištúfkove Morytáty – to je niečo, čo ťa muselo veľmi baviť…

Možno to bolo len šťastie, no pokiaľ si pamätám, nikdy som ešte spoluprácu neodmietol. Niečo, čo by som nevedel dočítať alebo dopočúvať by som nevedel ani spracovať. A áno, Morytáty bola práca na jeden dych… Hlavnú zásluhu na vizuále tejto knihy má skvelý Palo Bálik, ktorého dizajn je vždy veľkorysý.

 

V deň, kedy bude rozhovor publikovaný budeš hrať (ako DJ) na oslave narodenín Artfora, nedávno sme ťa takto mohli počúvať na odovzdávaní cien Anasoft litera – sleduješ domácu literatúru? 

Snažím sa. Fandím všetkým čo niečo robia. Mám najmenej času v doterajšom živote, ale som fanúšik!

 

Si vyštudovaný grafický dizajnér, si tým tak trochu aj „postihnutý”? Je pre teba dizajn knihy dôležitý? Posudzuješ jednotlivé zložky od typu písma, cez obálku, atď.? 

Som najhorší grafický dizajnér, môj úsudok je preto nepodstatný, ale aspoň nie som, ako vravíš, postihnutý… 

 

Pôvodne si vyštudoval fotku – aj sa k foteniu ešte vraciaš? 

Vždy, keď sa to hodí využívam fotku. Ale nemám to nejako hierarchizované, že by mi grafika alebo fotka bola bližšia ako napr. maľba. Každá téma si vypýta svoju techniku. Občas je to naozaj jedno, no niekedy je potrebné „poslúchnuť materiál”, ktorý sa dožaduje konkrétnej techniky…

 

Kto ťa z fotografie zaujíma? Sleduješ aj súčasných autorov? 

Sledujem, koľko vládzem. Teším sa na mená, o ktorých ešte len budeš počuť. Súčasné študentstvo…

 

Viaceré knihy, na ktorých si sa autorsky podieľal, ako napr. Gemericana, vyšli vo veľmi malých počtoch, čo je podľa mňa veľká škoda, lebo boli práve aj vďaka dizajnu naozaj zaujímavé...

Často je to ručná práca. Ručne tlačené a viazané knihy veľký náklad nemajú. A potom sú tu ešte isté smernice IKM, no tie sú tajné…

 

Linoryt a drevorez dominujú tvojej tvorbe, stále platí, že nerád kreslíš a radšej ryješ? Čím pre teba linoryt a drevorez zostávajú stále aj po rokoch atraktívne?

Rýpanie je „meditatívna činnosť”, k tomu som tiahol od detstva a stále mi to robí dobre. Nemusím fetovať, aby som sa na chvíľu vytratil mimo, stačí mi takáto práca.

 

 

Viem, že v istej dobe si sa venoval klasickému japonskému drevorezu...

Pracovať s drevom a používať japonské náradie je vrchol spríjemnenia práce, no je to časovo, technicky aj finančne náročné, preto sa k tomu dostanem len príležitostne. Lino je rýchle, drevo za odmenu…

 

Sleduješ odbornú literatúru, videá týkajúce sa týchto techník?

Celé obdobie COVID-u som to mal namiesto seriálov. Zaujíma ma to stále.

 

Aj stále experimentuješ? Napr. aj s tlačou?

Niektoré techniky, ktoré by sa dali označiť za experimentálne, sú pre mňa už bežnými. Nič moc som v poslednom čase neobjavil… Ten čas…

 

 

Hovoríme o „ručnej práci”, čo ty a tvorba v počítači?

Neznášam počítače, ale nezastaví ma to a používam ich… Nemám k počítačom veľmi čo povedať.

 

Aktuálna výstava je v negalerijných priestoroch, tvoje práce sme mohli vidieť napr. v Artcafé, sú súčasťou Pink Whale. Ale vystavoval si aj v SNG, či nedávno v GMB.  Ako ty vnímaš vzťah dielo a priestor?

Moje veci sú viac-menej „obrázky na stenu”. Môžu visieť v kuchyni, na záchode, ale aj v tanečnom klube. Japonským papierom, ktoré väčšinou používam, veľmi nesvedčí zásah letiacim pivom, no aj s tým sa počíta a môže im to dodať charakter.

 

Ak už som spomenula GMB a výstavu Inštitucionálna zeleň – to bolo konkrétne zadanie...

Zadania sú fajn. Pokojne mi všetci volajte a dávajte zadania!

 

 

Inštitucionálna zeleň bola zaujímavá téma, ak už hovoríme o rastlinách, tak ešte sa vraciaš občas do botanickej záhrady, kde si vyrastal? Je vlastne príroda pre teba inšpiráciou, (eco)témou? Si ňou aj obklopený… lebo ja ťa stále vnímam skôr ako „urbánneho” človeka…

Detstvu v Botanickej záhrade vďačím definitívne za všetko, čo mám v základných nastaveniach. Čo sa týka mestského života, vždy som si predstavoval, že ak sa niekedy presťahujem, jedine do väčšieho mesta. No teraz šťastne prežívam štvrtú zimu v podstate v lese a neviem si takýto život vynachváliť.

 

Čo ťa na domácej výtvarnej scéne teraz najviac zaujíma a fandíš tomu?

Bavia ma najmladšie ročníky, čo teraz len začínajú. Je ich dosť a robia veľké veci! Tomu extrémne fandím. Majú to veľmi ťažké a kopa z nich skončí v zahraničí, bohužiaľ pre nás. Fascinujú ma ľudia čo makajú z nevyhnutnosti. Fanatici. A páči sa mi aj nová citlivosť, ktorá je dnes u najmladších ročníkov trendom, verím že môže zachrániť svet pred vzmáhajúcou sa vlnou fašizmu.

 

Viem, že teraz máš ešte menej času na voľnú tvorbu, ale určite máš niečo rozpracované…

Mám.