Dizajnérka a priekopníčka modernistickej avantgardnej architektúry Eileen Gray a epický príbeh jej ikonickej vily E.1027 vracia do pozornosti nový film E.1027 – EILEEN GRAY AND THE HOUSE BY THE SEA režisérskej dvojice Beatrice Minger a Christoph Schaub. V centre záujmu tvorcov je výbušný trojuholník Eileen Gray – Le Corbusier – vila E.1027. Slávny architekt bol vilou posadnutý, snažil sa ju získať, žil v jej blízkosti, privlastnil si ju násilnou intervenciou do interiéru, a napokon sa v mori pod ňou utopil.
Eillen Gray, anglicko-írska návrhárka, pochádzala z aristokratickej rodiny. Záujem o moderné umenie a vzpieranie sa dobovým konvenciám ju priviedli do umelecky podnetného prostredia Paríža 20. rokov minulého storočia, podarilo sa jej presadiť v bytovom dizajne (do jej obchodu chodil nakupovať napr. James Joyce alebo Ezra Pound) a bola aj súčasťou avantgardnej umeleckej scény, pre divadlá vytvárala scénografie. Zaujímavý je už od počiatku aj femínny aspekt jej práce, chcela vytvoriť priestor pre ženy, ktoré „potrebujú vlastnú izbu“. Okrem nábytkového dizajnu a textílií zaujala aj lakovanými drevenými paravánmi, ich navrhovanie a výroba už v tom čase ukazovali na záujem o priestor, ktorý sa potom naplno rozvinul pri jej architektonických projektoch. Eileen Gray tak najskôr získala renomé ako dizajnérka svojim fuknčným, nedekoratívnym, invenčným, do detailu prepracovaným nábytkom, jej prácu niektorí kritici považovali za príliš odvážnu, znepokojujúcu a futuristickú, no pozitívne ju reflektovali prestížne časopisy zamerané na moderný dizajn a architektúru, medzi nimi aj časopis francúzskych avantgardistov L’Architecture Vivante. A bol to práve jeho editor, architekt a kritik Jean Badovici, ktorý priviedol Eileen Gray k tomu, aby sa architektúrou začala vážne zaoberať, aby „postavila dom pre svoj nábytok”. Vzdelávala sa sama, na práci iných architektov, aby sa napokon jej debut a súčasne manifest – vila E.1027 stala ikonickou stavbou modernistickej avantgardnej architektúry.
„Tento dom je viac ako architektúra. Jeho krása ma bolí.” (Le Corbusier)
Vila E.1027, postavená v rokoch 1926 až 1929, ktorej názov je odvodený od mien Eileen Gray a Jean Badovici – E od Eileen, 10 ako desiate písmeno abecedy J, teda Jean, 2 ako B/Badovici a 7 ako G/Gray, plným menom E_1027_MAISON EN BORD DE MER, stojí v skalách, zavesená nad morom vo francúzskom Roquebrune-Cap-Martin. Vila bola zamýšľaná ako dovolenkový dom pre „muža, ktorý miluje prácu, šport a rád prijíma priateľov“. Strohá a súčasne zmyselná, prepájajúca interiér s okolím, navrhovaná znútra von. Eileen Gray študovala pri projektovaní topografiu miesta, smer vetra, svetlo. Vila, vzhľadom na schodovitý terén, stojí na pilónoch, má presklenú fasádu smerom na more, pričom úplne iný výhľad ponúka z opačnej strany. Otvorený priestor bol zariadený nábytkom, ktorý sama navrhla, a to v istej choreografii. Pohyb, vlastný najmä voľne stojacemu nábytku, tvorí akýsi mechanický balet. „Predmety so mnou hovoria, majú rytmus, ktorý vytvára symfóniu,” hovorila. Interiér okrem „rozpohybovaného” nábytku zdobili textílie, koberce, nástenné maľby, umelecké diela. Všetko funkčné, minimalistické, s využitím motívov nápisov. Eileen Gray hovorila, že „dom je ulita”, a tak k jeho projektovaniu pristupovala. Vila má množstvo inovatívnych prvkov, napr. v mechanike okeníc a ich vrstvení, no keďže Gray nebola vyštudovanou architektkou, všetky patenty boli napísané na meno Jeana Badovica, sama nemohla získať ani stavebné povolenie, jeho meno bolo uvádzané tiež pri prezentácii vily v odborných časopisoch. To všetko a mnoho ďalších súdobých faktorov prispelo k tomu, že dlhé roky nebola uznaná ako autorka vily, autorstvo sa prisudzovalo Badovicimu, neskôr Le Corbusierovi, ktorý časopisecky prezentoval svoje nástenné fresky vo vile, no neuviedol, kto je autorom stavby, do ktorej takýmto spôsobom zasiahol, čím sa autorstvo vily prisúdilo jemu. Navyše sme stále v dobe, kedy bola architektúra mužskou doménou a bolo nepredstaviteľné, aby žena bola hlavnou autorkou. K revízii autorstva došlo až oveľa neskôr. Eileen Gray napokon vo svojej vile žila krátko, onedlho po jej dostavaní sa s Badovicim rozišli, Gray mu vilu nechala a neďaleko si postavila novú, nazvanú Tempe à Pailla. Všetky jej ostatné architektonické projekty neboli zrealizované.
Eileen Gray a Le Corbusier sa v mnohých názoroch na architektúru zhodovali, no najmä čo sa týka interiéru boli v rozpore. Vila E.1027 ho ale uchvátila, povedal: „Tento dom je viac ako architektúra. Jeho krása ma bolí.” Paradoxne vyžadoval od Badoviciho, ktorý mu dlho odolával, rôzne zásahy, aby napokon na „nudné steny” namaľoval niekoľko veľkých pestrofarebných erotických murálií. Eileen Gray to nazvala vandalizmom a žiadala ich odstránenie, v súčasnom diskurze sa už nehovorí iba o privlastnení priestoru, ale o jeho znásilnení. Vzťah Le Corbusiera k vile môžeme nazvať obsesívnym. Architekt si kúpil vedľajší pozemok a postavil si tam „cabanon”, rustikálny domček, neskôr sa snažil vilu získať, no nepodarilo sa mu to. A napokon v jej blízkosti aj zomrel.
Režisérka Beatrice Minger pôvodne dostala ponuku spolupracovať na filme o Le Corbusierovi, no keď pri rešeršiach natrafila na epický príbeh vily E.1027, navrhla nakrútiť film o Eileen Gray. Film E.1027 – EILEEN GRAY AND THE HOUSE BY THE SEA je koncipovaný ako dokufikcia, kombinuje archívne zábery s inscenovanými pasážami, vychádza z dochovaných dokumentov a korešpondencie, a ponúka dva pohľady – ženský a mužský – na tento konfliktný trojuholník. Počujeme Eileen Gray (v podaní Natalie Radmall-Quirke) hovoriť jej vlastnými slovami. Beatrice Minger a Christoph Schaub pred historickou rekonštrukciou uprednostnili dialóg architektúry a filmu, čím sa otvoril priestor intimite. Napokon Eileen Gray vždy zdôrazňovala dôležitosť zmyselnosti, ktorá by mala byť súčasťou života a teda i architektúry. Nakrúcalo sa priamo vo vile, ale dej sa presúva aj do iných priestorov. „Nemôžete tam stráviť celý čas," hovorí Minger. „Musíte odísť, aby ste sa mohli vrátiť a pozrieť sa na to z iného uhla pohľadu alebo perspektívy. Najprv prechádzame domom je pohľadom. A potom zmeníme tento uhol na mužský s Le Corbusierom.“ Vo filme uvidíme aj pôvodný interiér bez Le Corbusierových fresiek. „Naozaj sme chceli mať rovnaký zážitok z domu, ako keď doň prvýkrát vstúpila, pretože teraz sú všade nástenné maľby, takže je ťažké si predstaviť toto miesto s bielymi stenami. Keď sme to videli prvýkrát, mala som husiu kožu,” povedala v jednom z rozhovorov Beatrice Minger. Niektoré interpretácie obhajujú Le Corbusiera, jeho zásah označujú za snahu architekta navýšiť hodnotu domu svojimi umeleckými dielami, no Minger s tým nesúhlasí, hovorí o porušení vízie Eileen Gray: „Veľmi silno cítim, že je to nesprávne, ale pokúšať sa to racionalizovať, nie je jednoduché.” A režisér Christoph Schaub pre časopis Variety uviedol: „Pre mňa bolo zaujímavé, že môžete zneužiť architektúru – nakrútil som veľa filmov o architektúre a nikdy som sa s takýmto zneužívaním nestretol.“ Beatrice Minger ale v tom istom rozhovore zdôraznila, že im, čo sa týka Le Corbusiera, nešlo o „rušenie kultúry“. „Pocitovo sme samozrejme na jej strane, ale viac nás zaujímali rôzne vrstvy, kde k porušeniu skutočne došlo. Možno vieme, intelektuálne, o jeho privlastnení si domu, ale chcela som prostredníctvom filmu vytvoriť zážitok, aby sme cítili, čo to znamená byť potláčaný, nerešpektovaný, nepočutý alebo nevidený. Chcela som ísť hlbšie a pochopiť, čo pôsobí v týchto dvoch rozdielnych silách, ktoré sa o seba trú v tomto dome, a ako sa to prejavuje z pohľadu umenia a architektúry.“ Film sa ale nekoncentruje iba na tento nedoriešený konflikt, príbeh vily pokračuje aj cez obdobie 2. svetovej vojny, kedy boli jeho steny terčom pre nemeckých vojakov, následné roky pustošenia, kedy sa klenot avantgardnej architektúry stal domovom pre squaterov, až po jeho rekonštrukciu a zriadenie múzea.
Film E.1027 – EILEEN GRAY AND THE HOUSE BY THE SEA mal svetovú premiéru v marci 2024 na jednom z popredných európskych dokumentárnych festivalov CPH:DOX v Kodani, zatiaľ sa premieta v kinách v zahraničí a na filmových festivaloch. Či ho uvidíme v slovenských kinách, alebo na domácich festivaloch je ťažké odhadnúť. V novembri 2024 by mal byť film dostupný na jednej zo streamovacích platforiem, veríme, že aj v našom regióne.
