Inge Morath: Zo série Masky, 1961 © Lola Garrido Collection
35. Mesiac fotografie na výstave Oči, ktoré boli storočím prináša 90 fotografií od 64 autorov a autoriek zo zbierky LOLY GARRIDO. Výber diel tu neprekračuje len tradičnú chronológiu, ale zdôrazňuje emocionálny zážitok, sprostredkovaný fotografiami. Výstava (a celá zbierka) je jedinečným pohľadom významnej španielskej zberateľky na históriu fotografického umenia.
> Podľa akých kritérií ste vybrali diela, ktoré sú súčasťou výstavy?
Snažila som sa vybrať fotografie, ktoré zachytávajú kľúčové momenty nielen v histórii fotografického umenia, ale aj v emóciách, ktoré vyvolávajú. Výber nekorešponduje so striktnou chronológiou, hoci vystihuje ducha doby od 19. až po koniec 20. storočia a ponúka intenzívny prežitok týchto udalostí. Zamerala som sa na autorov a diela, ktoré považujem za zásadné a reprezentatívne. Chcela som, aby diváci mohli vnímať históriu i rôznorodosť fotografického umenia bez obmedzení tradičných šablón. Medzi najvýraznejšie patrí fotografia Smrť republikánskeho vojaka (alebo milicionára) od Roberta Capu, svetoznámeho fotoreportéra zo španielskej občianskej vojny. Je to dramatický záber z roku 1937, ktorý sa dostal aj na titulku časopisu Time. Okrem neho sú vystavené diela Edwarda Steichena, ktorý kombinoval fotografiu s maliarstvom, čím vytváral farebné a emotívne silné obrazy. V oblasti módy nájdeme fotografie legiend ako Horst P. Horst, či Helmut Newton. Obdivujem ich za to, že svojou prácou výrazne ovplyvnili vizuálny jazyk módy a pomohli definovať jej estetiku. V mojej zbierke tieto diela ukazujú, ako sa móda stáva jedným z nositeľov kultúrnych príbehov. Nechýba tu ani či Diane Arbus, ktorá svojimi portrétmi prelomila mnohé konvencie, a rakúska fotografka Inge Morath, moja priateľka, ktorej diela vrátane známeho portrétu pani Nashovej sú pravými pokladmi zbierky. Okrem toho sú na výstave aj viaceré zábery Marilyn Monroe, jedna z nich pochádza filmu Vydedenci od Arthura Millera.
Diane Arbus: Žena z profilu s cigaretovým náustkom, New York, 1971 © Lola Garrido Collection
> Pri tak širokom spektre autorských rukopisov je asi náročné ich usporiadať ak nejdeme jednoduchou cestou časovej chronológie?
Každá fotografia je výrazom môjho osobného pohľadu na svet. Nepotrebujú medzi sebou priamu komunikáciu alebo tematický súzvuk. Práve ich jedinečnosť umožňuje divákovi vytvoriť si vlastné príbehy a významy. Nechávam ich stáť samostatne ako odraz mojej perspektívy, lebo verím, že v súčasnom umení je vzťah medzi dielom a divákom tou skutočnou harmóniou, ktorá vzniká spontánne, nie podľa vnucovaných trendov.
> Aký je váš osobný vzťah k mimoriadnej zbierke, ktorú ste za tie roky vytvorila?
Nemám k nej typický emocionálny vzťah, fotografie sú odrazom mojej osobnosti a záujmov. Starostlivo sa venujem každej z nich, hľadám v nej niečo, čo ma hlboko osloví. Starostlivosť o zbierku je zároveň starostlivosťou o moje vlastné rozšírenie pohľadu na svet. Viac než polovicu autorov tvoria ženy – a preto považujem za veľmi dôležité, aby ženský pohľad vo fotografii mal svoje pevné miesto. Považujem sa za feministku a vo svojej zbierke sa snažím podporovať ženy, pretože ich perspektíva prináša nové, často zanedbávané vrstvy významu a citlivosti. Verím, že vyváženosť medzi mužskými a ženskými interpretáciami posilňuje celkovú rozmanitosť a bohatstvo fotografického jazyka.
Nan Goldin: Joe v mojom zrkadle na Hornstraße, Berlín, 1992 © Lola Garrido Collection
> Vytvárať hodnotnú zbierku znamená pridávať do nej aj fotografie, ktoré by ste si možno inak nekúpili, ale pre komplexnosť zbierky sú nevyhnutné...
Veľakrát som kupovala fotografie, ktoré mi na začiatku neboli blízke, pretože verím, že ich pravá hodnota sa často ukáže až časom. Naučila som sa dôverovať svojim inštinktom a držať sa rady, ktorú som raz dostala – mali by sme venovať pozornosť aj tým dielam, ktoré nám na prvý pohľad nevyhovujú, pretože je možné, že naše vnímanie ešte nie je pripravené odhaliť ich skrytú krásu a význam. Zatiaľ čo ľahká krása pritiahne mnoho ľudí, ja si stále zachovávam vlastné štandardy a náročnosť.
> Ako sa vyvíjala vaša zberateľská vášeň a následne kolekcia?
Spočiatku som chcela mať všetko a často som robila chyby. Postupom času sa môj vkus prehlboval a naučila som sa rozlišovať medzi hodnotnými a menej kvalitnými kúskami. Kým som si vybudovala zmysluplnú zbierku, často som nemala potrebné prostriedky na kúpu výnimočných diel. Napríklad Henri Cartier-Bresson mi raz venoval fotografiu, ktorú som si nemohla dovoliť kúpiť v aukčnom dome Sotheby's. Uprednostňujem aukcie, kde môžem nájsť diela za prijateľnú cenu, na rozdiel od galérií, ktoré často ponúkajú veľmi drahé kúsky mimo môjho dosahu.
Man Ray: Dar, 1921 © Lola Garrido Collection
> Ako sa mení výber diel a zberateľská činnosť v období digitálnej fotografie?
V dnešnej dobe je výzvou zachovať autenticitu a hĺbku spojenia s jedinečným fyzickým dielom. Digitálny svet nám priniesol mnoho príležitostí, ale aj rozptýlenie. Preto verím, že kolekcia by mala byť nielen o kvantite, ale predovšetkým o kvalite a osobnom výbere. Ja sama sa snažím udržiavať túto rovnováhu.
René Magritte: Portrét, 1950 © Lola Garrido Collection
> Čo by ste poradili začínajúcim zberateľom fotografií?
Nenechajte sa unášať módou alebo impulzmi. Najdôležitejšie je vyvíjať si vlastný pohľad a byť trpezlivý. Najhodnotnejšie kúsky sú tie, ktorých význam sa odhalí až postupom času – a takú trpezlivosť by mal mať každý zberateľ.
Výstavu Oči, ktoré boli storočím si môžete v rámci 35. Mesiaca fotografie pozrieť v Dome umenia na Nám. SNP 12 v Bratislave do 30. 11. 2025
Robert Capa: Smrť republikánskeho vojaka (alebo milicionára), 1937 |© Lola Garrido Collection
*Lola Garrido je uznávaná španielska zberateľka umenia, kritička a kurátorka s hlavným zameraním na fotografiu. Jej súkromná zbierka, ktorá pozostáva z vyše 900 diel popredných fotografov a fotografiek, bola vystavená vo významných galériách a umeleckých centrách v celej Európe, Ázii a Amerike. Jej vízia významne prispela k formovaniu fotografie ako dôležitej formy súčasného vizuálneho myslenia.