Keď sa z výstavy stane parte

 

Erik Binder pred týždňom otvoril svoju výstavu Everafterlifeparty v galérii Atelier XIII. Jej názov vznikol tiež ako hybridné spojenie slov ever after (rozprávkový koniec, vo význame „a boli šťastní až kým nepomreli”), after life (posmrtný život) a after party (večierku nasledujúcom po nejakej spoločenskej alebo kultúrnej udalosti, alebo po inom večierku). Výslednej zmesi dominuje postapokalyptická téma s prvkami osobného vzťahu k motívu smrti. Z výstavy sa ale náhle stalo parte. 

 

Podľa Wikipédie je smrť z medicínskeho pohľadu „konečným vývinovým stavom jedinca”. Po ňom nenasleduje nič a dôležitý život je perspektíva, ktorú si daný jedinec musí vybudovať počas svojho vývoja sám. Zánik sveta, teda jeho konečné vývinové štádium, konečné riešenie, okrem iného aj posmrtné alternatívy, s ktorými oddávna pracuje ľudská kultúra a fantázia. Apokalypsa slúži často ako skratka pre všetky typy prírodných, sociopolitických, ekonomických katastrof. Ale jej pôvodný význam pochádza z gréckeho pojmu pre odhalenie alebo pre zdvihnutie závoja.Ako sa uvádza v Knihe Zjavenia sv. Jána v Novom Zákone, Apokalypsa je odpoveďou na problém zla a dáva zmysel zjavnému chaosu dejín, pretože ju podáva ako perspektívu budúceho vývoja plánu sveta, ktorého koniec je prednastavený už v jeho počiatku. Binderova vízia je post-apokalyptická, teda vychádza z predstavivosti o svete uprostred svojho konca, vo viere sprievodných kataklyzmatických udalostí. Zároveň je osobná, precítená, plná poézie každodennosti a špecifického nenapodobiteľného autorov vizuálneho humoru. Binderova párty na konci vekov je úchvatnou zážitkovou jazdou ako z rozprávky.

z textu kurátorky výstavy: Lucie G. Stach

(zdroj: atelierxiii.com)

 

 

Erik Binder bol jedným z najvýznamnejších umelcov strednej generácie. Študoval v ateliéroch grafiky a maľby na VŠVU a AVU v Prahe. Jeho tvorba sa neobmedzila iba na jedno médium – diela sa pohybujú od kresby, maľby, asambláže cez tvorbu objektov, inštalácií, environmentov až po prácu s nájdeným objektom, slovom, hudbou, videom a performanciou. Štýlovo je radený k neodadaizmu; vychádzal z dedičstva avantgárd, ale inšpiráciou mu boli aj mestské subkultúry či východné filozofické a duchovné vplyvy. Rád spolupracoval v umeleckých dvojiciach alebo skupinách (Kunst-Fa s Gabikou Binderovou, Binderfresh s Viktorom Frešom a v ďalších). Dvakrát bol nominovaný na Cenu Oskára Čepana.