„Komiks na všetkých poschodiach“ v Pompidou

 

Centrum George Pompidou už dávno nie je len galériou moderného umenia, ale aj jednou z najnavštevovanejších parížskych turistických atrakcií. Sedemposchodový sklenený palác Beaubourg, ako sa mu ľudovo hovorí, sa pripravil na nápor turistov Letných olympijských hier po svojom. Koncom mája otvoril výstavu, ktorá mu podľa očakávaní prelomí rekord návštevnosti tak, ako nikdy predtým a ani dlho potom. Do 4. novembra vystavuje päť súbežných výstav zameraných na grafické romány, mangu a komiksy, ktoré predsa majú radi všetci, deti, mládež i dospelí. A existuje ešte jeden hysterický dôvod naviac ho navštíviť práve teraz – od budúceho roka bude kvôli rozsiahlejšej rekonštrukcii do roku 2030 zatvorené.

 

 

Takzvané „deviate" umenie, nespratné dieťa literatúry a výtvarného umenia... všetko chce len svoj čas

Zatiaľ čo na Slovensku sa umelecký komiks dostáva do povedomia len v poslednom období, a to najmä cez pôvodnú tvorbu napríklad Daniela Majlinga, Ďura Balogha, Sone Balážovej či cez prekladové edičné počiny Mausa, Persepolisu, Štefánika, Kráľa Ubu a pod., vo Francúzsku proces legitimizácie jeho umeleckej hodnoty prebieha, hoci pomaličky, už od 60. rokov, no s výrazným posunom v poslednom desaťročí. Dôkazom sú monografické výstavy v popredných múzeách (Moebius vo Fondation Cartier pour l'art contemporain z roku 2010, Crumb v Paláci Tokio z roku 2012, Hergé v Grand Palais z roku 2016), alebo zvolenie autorov komiksov do Akadémie výtvarných umení (Catherine Meurisse v roku 2020, Emmanuel Guibert v roku 2023), či založenie Katedry komiksu na Collège de France v roku 2022 (vedená Benoîm Peetersom). Chýbala už len udalosť monumentálnych rozmerov v prestížnej kultúrnej inštitúcii... A teraz je tu, v Centre George Pompidou.

 

Poschodia ako úrovne vôbec predpovedajú novú víziu koncepcií výstav v Pompidou

Súčasný riaditeľ Centra Pompidou, Laurent Le Bon, v ňom začínal ako kurátor. V roku 2006 pripravil výstavu pomenovanú po najznámejšom belgickom autorovi komiksov, tvorcovi legendárneho Tintina, Hergé, ktorá bola v tom čase relokovaná len na prízemie a v štýle pokus-omyl prístupná zadarmo. Nemala vysokú návštevnosť, a podľa jeho slov bola doslova neviditeľnou. V rozhovore pre Le Monde vtedy Le Bon priznal, že „výstava o Hergém bola skutočným bojom, cítil som sa, akoby som obhajoval záverečnú prácu z dejín umenia na tému: Je komiks vôbec umením?“ Trvalo to však len necelých 20 rokov a pod jeho vedením sa komiks v roku 2024 dostáva už na všetky poschodia. To, ako je koncepcia výstavy vrstvená, je aj prvou lastovičkou vízie koncepcie výstav po rekonštrukcii – v panoramatickom vyobrazení. Ako už napovedá názov výstavy „La BD à tous les étages"/„Komiks na všetkých poschodiach“, je gro v prenesenom zmysle postavené na úrovniach.

 

 

Centrálna výstava sa nachádza na 6. poschodí – 1 100 metrov štvorcových galérie bolo vyhradených pre veľkolepú panorámu histórie komiksu od roku 1964 až po súčasnosť. Expozícia ponúka pohľad do rôznych komiksových vesmírov, od jasnej francúzsko-belgickej línie až po japonské mangy, od undergroundu až po najabstraktnejšie súčasné štýly. Výstava poukazuje na rozmanitosť, prezentovaná je na obrovských paneloch, ale nájdete tam aj obálky, skice zo zápisníkov či mnoho iných dokumentačných prvkov.

Výstava je rozdelená do tematických sekcií (proti-kultúra, smiech, strach, sen, sebavyjadrenie...) a začína v roku, keď vyšla Barbarella od Jean-Claudea Foresta, jeden z prvých komiksov pre dospelých vôbec. Pôvodne mala výstava končiť v roku 2000, keď bol publikovaný Persepolis od Marjane Satrapi (pozn. v roku 2022 vyšiel aj v slovenskom preklade Márie Ferenčuhovej), ale nedostatočná prítomnosť autoriek v danom období presvedčila štyroch kurátorov a vedeckých poradcov, aby výstavu predĺžili aspoň o štvrťstoročie. Viac ako 20 % vystavených umelcov sú nakoniec ženy – medzi nimi: Nicole Claveloux, Posy Simmonds, Kuniko Tsurita, Emil Ferris...

 

 

O poschodie nižšie, v Národnom múzeu moderného umenia (5. poschodie), súčasní autori ako Blutch, Brecht Evens, Edmond Baudoin, Dominique Goblet konfrontujú svoju tvorbu s majstrami ako Balthus, Paul Klee, Francis Picabia, Mark Rothko... Prezentovaných je šesť monografií venovaných veľkým osobnostiam komiksu akými sú Edmond-François Calvo, Will Eisner, Hergé, George Herriman, Winsor McCay a Geo McManus – obdobne na veľkoformátových ikonických paneloch. Vytvárajú však akési ozveny s dielami v múzeu. Návštevníci takto môžu znovuobjavovať zbierku Centra Pompidou a zároveň prehĺbiť svoj pohľad na súčasný komiks.

 

 

Vo Verejnej informačnej knižnici (2. poschodie) sa pozornosť upriamuje na Corta Maltesa, konkrétne na jeho románovú tvorbu. Prostredníctvom svojho temného – a veľmi ambivalentného hrdinu – Huga Pratta sa stáva desiatym autorom komiksov, ktorý od roku 2003 obsadil toto miesto (po Reiserovi, Willemovi, Art Spiegelmanovi, Claire Bretécher...). Corto Maltese je jedným z najznámejších komiksových postáv vôbec. Tento gentlemanský dobrodruh, anarchistický námorník, cestuje po svete počas, na udalosti pestrého, prvého štvrťstoročia 20. storočia. Príbeh jeho dobrodružstiev je posiaty intertextualitou – nájdete v ňom plno spisovateľov i citácií z významných diel. Výstava sa opieraja o výber originálnych dokumentov, ako sú storyboardy, skice, štúdie, fotografie či textové poznámky.

 

 

V Galérii pre deti (1. poschodie) Marion Fayolle predstavuje senzorickú inštaláciu. Návštevníci sú pozvaní objaviť, čo sa skrýva v troch veľkých „táborových stanoch“ ako vyššie na obrázku. Každý z nich ponúka momenty zdieľania, objavovania a prekvapenia. Nad stanmi prelietavajú veľké mobilné „vtáky-knihy“. Veľká nástenná freska dopĺňa tento obraz medzi nebom a zemou. Prvý stan ponúka experimentovanie s tieňovými hrami, ktoré pripomínajú letné večery, kde sa ruky a tváre stávajú postavami v nových príbehoch. V druhej „stanovej hlave“ prichádza po čase tieňov čas animovaných obrazov. Pohodlne ležiac na zemi, sa môžete unášať projekciami a animáciami Marion Fayolle, ktoré odhaľujú jemnosť, humor a poéziu jej sveta. V tretej „stanovej hlave“ ide nakoniec o čas kontemplácie, zabalený do zvláštnych spacákov, s očami upretými na zrkadlové hviezdy. Mimo týchto inštalácií čakajú na mladé publikum ďalšie prekvapenia: krajinné pončá, ktoré si môžu obliecť, tulivaky zo špeciálnych materiálov, do ktorých sa môžu hodiť a odpočinúť si alebo i, áno, mláky...

 

 

Na -1. poschodí Oddelenie kultúry a tvorby predstavuje avantgardný časopis Lagon. Vychádza od roku 2014, takže vlastne ide o oslavu jeho 10. výročia. Časopis je zameraný na obhajobu komiksu a legitimitu jeho miesta v umení v rámci iných druhov umenia, pričom dáva priestor rôznym technikám (vrátane tých tlačových) i generáciám (v prístupoch a autorských štýloch).

 

„Páči sa mi myšlienka horizontálneho prezentovania diel, kde sa vedľa seba vystavujú Matisse a Franquin"

Centrum Pompidou momentálne vlastní jediný komiksový originál, a to stránku z „L’Affaire Tournesol“ (1954), darovanú vdovou po Hergém. Výstavy však obsahujú až 1000 originálov. Či na Slovensku, alebo vo Francúzsku, aj tam platí, že štátne inštitúcie meškajú a súkromníci (aspoň tí, čo majú peniaze a chcú ich investovať do umenia) rýchlejší. Aj Centre Pompidou bojuje s akvizíciami, samozrejme inak, ako u nás, v ich kontexte prebieha skôr argumentačá rozprava či kúpiť Matissa, alebo súčasného komiksového autora či autorku. „Akvizície Centra sa rozhodujú v rámci komisie, kde každý obhajuje svoj názor. Táto komisia nie je proti komiksu ako takému, ale medzi tisíckami možností ho doteraz nikdy nevybrala. To sa zmení a túto výstavu využijeme na oznámenie desiatky nových akvizícií. Moja myšlienka je zahrnúť nákup komiksových originálov do DNA našej inštitúcie, vrátane digitálnych diel. Chceme vytvoriť vyvážený vzorkovník, reprezentatívny pre rôznych autorov a obdobia, bez prílišného zamerania na ultramoderné umenie. Máme nejaké peniaze na financovanie týchto nákupov a budeme pozorne sledovať návrhy na darovanie," hovorí Le Bon pre Le Monde.

Preto ani táto veľkolepá výstava by nebola realizovateľná bez súkromného zberateľa, akým je Michel-Edouard Leclerc, šéf skupiny nesúcej jeho meno a vlastník zbierky 7 000 originálnych diel. Zaujímavosťou je, že Leclerc pôvodne plánoval vystaviť niektoré zo svojich najkrajších kusov v Musée d'Orsay, predtým než jeho prezidentka Laurence des Cars bola v roku 2021 presunutá do Louvru. Tým, že sa v tom istom roku Laurent Le Bon, mimochodom jeho dobrý známy, stal riaditeľom Beaubourgu, projekt preniesol zo 7. do 4. obvodu Paríža, ktorý je, povedzme úprimne, lukratívnejší. Hélène a Edouard Leclercovi tak požičali 30 % z 800 diel vystavených na 6. poschodí, čo je pestrý výber géniov komiksu – väčšinou Európanov, ale aj Američanov a Japoncov. Nájdete tam všetkých majstrov deviateho umenia, od Gotliba po Tardiho, od Joe Sacca po Julie Doucet, od Art Spiegelmana po Keiji Nakazawa. Inventár zahŕňa aj menej známe mená, ktoré poznajú len skutoční znalci.

„Zberateľ bude vždy rýchlejší, pokrokovejší, aj keď sa niekedy zmýli, bude mať vždy náskok. Toto platí aj pre komiks, ktorý je plnohodnotným umením, dokonca veľkým umením. A zbierka Michela-Edouarda Leclerca je výnimočná," hovorí pre Le Monde Le Bon a pokračuje: „nechcem, aby bol tento projekt jednorazový. Chcem, aby sme na komikse budovali. Bez toho, aby som sa púšťal do veľkých definícií kultúrnej demokratizácie, je pre našu budúcnosť zásadné brať do úvahy takéto formy umenia. Už sto rokov predsa komiks ovplyvňuje tvorbu a inšpiroval významných umelcov. Páči sa mi myšlienka horizontálneho prezentovania diel, kde sa vedľa seba vystavujú Matisse a Franquin." 

 

Väčšina z vyššie spomínaných výstav je prístupná od 29. mája do 4. novembra 2024. Špecifikom sú tematické víkendy, v ktorých sa centrum venuje rôznym témam – od workshopov, okrúhle stoly až po masterclassy.