Máme pred sebou dva nové albumy, na ktorých si sa podieľal autorsky aj ako interpret. Jeden si nahral so svojim Ansambel S036, na druhom si hosťoval. Predstavme teda najskôr album Velvet, ten je už tretím albumom Ansambel SO36 a obsahuje skladby predstavené v rámci audio-vizuálneho programu VELVET.
Projekt sme venovali 30. výročiu Nežnej revolúcie, preto sa volá Velvet. Hudbu sme premiérovali 15. 11. 2019 v Bratislave v Novej Cvernovke. Koncert prepájal autorský vizuál režírovaný Viliamom Csinom, čiže to bol istý druh VJ-ingu s hudobnými kompozíciami. O hudbu sa postarali skladatelia Matúš Jakabčic (30 –(1989-2019)), Vladislav Šarišký (Formálna rozluka) a ja (Nežná revolta: 1. časť 30 rokov 2. časť Tiene). Projekt sa nám zapáčil, jednotlivé skladby sme medzitým aj niekoľko krát hrali na iných koncertoch, medzitým sme dokonca vydali aj dva albumy. Až teraz sme sa však dostali k tomu aby sme ho štúdiovo nahrali a vydali. Dali sme tam aj bonus track Black Swan.
Ansambel SO36 sa hudobne pohybuje na hraniciach viacerých žánrov.
Ansámbel SO36 sa skladá zo sláčikového kvarteta, máme tu hudobníkov zo Slovenskej filharmónie. Ďalej spomenutý klavirista Vlado Šarišský sa pohybuje v rôznych žánroch a gitarista Ľuboš Brtáň a ja sme skôr orientovaný na jazz. Z toho pramení aj naše smerovanie. Ansámbel som zakladal s cieľom nájsť nový zvuk kapely, spojiť hudobníkov rôznych žánrov a robiť iný typ kompozícii ako doteraz. Preto sme oslovili rôznych súčasných skladateľov aby nám napísali originálne diela a autorsky sme k tomu ešte prispeli Vlado a ja. Čiže čerpáme najmä z klasickej hudby, jazzu, improvizácie s predpísanými pravidlami ako aj z voľne improvizovanej hudby, používame loopy a rozšírené interpretačné techniky, zvukové plochy a pod. Čiže nazval by som to napr. súčasná hudba. Na začiatku nebolo primárnou myšlienkou prepájať žánre. Hľadali sme nový zvuk a prístup k interpretácii, preto som oslovil nášho gitaristu, aby spravil nejaké zvukové plochy a loopy. Náš prvý project bol Gershwin reloaded. Gershwin bol skladateľ ktorý bol významným pionierom americkej vážnej hudby, ktorý sa takpovediac emancipoval od európskych vzorov. Keďže v tom období v USA vznikal jazz, bol ním ovplyvnený a jeho skladieb sa “zmocnili” oba tábory. Z tohto sme čerpali aj my a neskôr sme sa posunuli k improvizáciam čerpajúcich z jazzovej tradície. Nehráme však striktne bebop alebo niečo podobné. Berieme si z jazzu skôr inšpiráciu a slobodu prejavu a snažíme sa ju pretaviť do našich skladieb. Treba však povedať, že to platí iba pre menšieu časť našich skladieb, väčšinu máme vypísanú.
Korene sú v európskej klasickej tradícii. Čím teba osobne stále inšpiruje?
Keď vyrastáš odmalička v prostredí, kde sa učíš hrať na nástroji klasickú hudbu, chodíš na koncerty vážnej hudby, tak to v tebe určite zanechá nejaké stopy. Hlavne ak sa ti tá hudba páči. Hudba majstrov ako napr. J. S. Bach alebo L. van Beethoven je nadčasová. Mám rád aj skladateľov 20. storočia, počnúc Francúzmi až po po ruskú školu. Určite by to bolo inak, keby som napr. vyrastal na Kube a vnímal európsku tradíciu takpovediac zvonku. Európska hudba ma inšpiruje výdobytkami harmónie, kontrapunktom a zaujímavé sú určite aj avantgardné smery 2. polovice 20. storočia.
Na albume je aj bonusová staršia skladba Black Swan, čo ju spája s ostatnými kompozíciami?
Ako som už spomenul, pri premiére Velvetu sme cítili veľkú energiu, aj také očakávanie, že veci sa v našej krajine predsa len pohnú správnym smerom. Potom však prišla pandémia a potom vojna a atď… Preto sme zaradili jednu skladbu z minulého albumu, ktorý vyšiel iba digitálne na tento CD nosič a je súčasťou Velvetu. Je z pera nášho klaviristu Vlada Šarišského. Jej názov je aj názvom nášho predošlého albumu, ktorý sa hudobnými prostriedkami pýta, či pandémia bola alebo nebola Čiernou labuťou, t. j. udalosťou, ktorá sa dala predpokladať. Keďže udalosti na seba nadväzovali (výročie Nežnej revolúcie a následne Covid), zaradili sme ju na CD.
Druhý album Deus Sax Machina až na jednu tvoju skladbu autorským albumom tenorového saxofonistu Martina Uhereka a je venovaný Arnoštovi Coufalovi.
Martina som sledoval a počúval jeho skladby na youtube, nahral si ich sám. Učí podobne ako aj ja na konzervatóriu saxofón. Album vyšiel v mojom vydavateľstve Bebe rebe. Oslovil som ho či by svoje veci nechcel vydať na CD-čku a ja sa o to produkčne postarám, pričom by to bola aj dobrá príležitosť materiál rozšíriť medzi našich študentov. Sú napísané naozaj veľmi vkusne, pričom sú zároveň vhodným štúdijným zdrojom. Martin súhlasil a zároveň ma oslovil, nech hrám barytónový saxofón. To som z radosťou prijal, hlavne preto že to je pekný autorský projekt pre saxofónové kvinteto, čo je na Slovensku raritou. Okrem toho sa dá použiť okrem koncertov aj ako pedagogický materiál a v neposlednom rade z dôvodu, že sme dali dokopy dobrú „partu“. Ako som predpokladal, nahrávanie bola to dobrá skúsenosť a zábava.
Predstav nám Arnošta Coufala…
Coufal sa narodil v Brne, študoval v Kroměříži vážnu hudbu a jazzovej reči, podobne ako všetci jeho generační súputnici, sa učil sám. To prepájanie funguje podobne ako som už spomenul, nejak prirodzene. Keďže sme vyrastali v Československu a nie v delte Missisipi, je zákonité že sa vyjadrujeme rečou, ktorú sme sa najprv naučili. Jazz prišiel zvonku a niektorých očaril, niektorých nie. Coufala očividne oslovil, pričom však zároveň študoval hudbu európskych majstrov a venoval sa kompozícii a aranžovaniu. Hral najprv na klavíri, kde mu však jeho ruská učiteľka zakazovala hrať jazz, keďže to bola nežiadúca buržuázna hudba. Dokonca aj pre toto a pre zlý kádrový profil ho vyhodili zo školy. Hrával v rôznych jazzových a klasických skupinách a orchestroch. Bol zakladateľom TODO – Tanečného orchestru Domu odborov v Žiline. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa stal kapelníkom prvého big bandu žilinského konzervatória.
Je zaujímavé, že Coufal sa k saxofónu dostal až neskôr...
Áno začal ako klavirista, potom študoval flautu a saxofón prišiel až neskôr. Zrejme ho oslovil svojou flexibilitou a zvukovými možnosťami.
Všetky skladby na albume sú prelúdiá.
Martin napísal tieto skladby ako Hommage pre Arnošta Coufala. Predlohou a inšpiráciou mu bolo jeho osem prelúdií pre pať saxofónov. Martin ich tiež napísal osem. Forma prelúdia umožňuje použiť prostriedky klasickej kompozície napr. vo forme kontrapunktu a zároveň využiť aj jazzovejší prístup.
Martin hrá na tenor safofóne, ty na barytónovom a dopĺňajú vás ešte sopránový a altový saxofón.
Sme zostava piatich saxofónov podľa pôvodnej Coufalovej predlohy. Oproti tradičnému saxofónovému kvartetu to je rozšírenie. V tomto prípade to má asi koreň v zložení klasickej saxofónovej sekcie v jazzovom orchestri - big bande. Keďže Coufal písal pre big band, bolo mu jej zloženie inšpiráciou.
Hovoríme o prepojeniach vážnej hudby a jazzu, ty máš ale veľmi blízko k fúzii world music a jazzu.
Človek je ovplyvnený tým, v akom prostredí vyrastá. Bol som zakladajúcim členom Pressburger klezmer bandu a mám rád tento žáner. World music nemá presnú definíciu, pre mňa to je hudba v širšom slova zmysle ovplyvnená mimoeurópskymi vplyvmi. V užšom slova zmysle to je prepojenie s etno hudbou, teda hudbou prameniacou z ľudovej tradície. Keď som študoval v rakúskom Grazi, stretol som sa s balkánskymi hudobníkmi a ich prístupom. Bývali sme spolu, hrávali sme spolu... Tá ich hudba, najmä nepravidelné rytmy a vplyv blízkeho východu, ma naozaj oslovila. Postupne som si uvedomoval, že aj naša tradícia vzhľadom na našu históriu je týmto veľmi ovplyvnená. Potom bol už len prirodzený vývoj používať tieto prvky vo svojich kompozíciách a projektoch.
Ktorú jazzovú scénu teraz so záujmom sleduješ?
Sledujem občas New Yorskú scénu, mám rád aj hudbu Južnej Ameriky, Balkánu, severnej Afriky a iné. Samozrejme aj domácich hudobníkov a okolitý región. Človeka veľmi ovplyvnia sociálne médiá a celkovo internet. Nepáči sa mi, že nejaký softvér ti vygeneruje a tlačí niečo, čo vytvára nejakú bublinu a stráca sa tak v podstate kontakt s inými bublinami... Na druhej strane mi šťastie napr. moji žiaci, kamaráti a kolegovia mi pošlú občas nejakú hudbu ktorú počúvajú a upozornia ma aj na koncerty v našom okolí...
Kde a s kým ťa najbližšie budeme môcť počuť naživo?
Najbližšie to bude s CZ-SK Big Band Matúša Jakabčica 23. 4. na podujatí United Europe Jazz festival v Banskej Bystrici a 30. 4. v bratislavskej Astorke v rámci odovzdávanie jazzových ocenení Esprit. Ďalej sú to klubové koncerty v bratislavskom Tik Toku. Potom to budú nejaké koncerty s Trio Morphium, Denis Gerhard bandom, Pressburger klezmer bandom. A v lete pár festivalov s Babele Beat Band a Erik Rothenstein band.
