Vydavateľstvo Light in the Attic Records zo Seattlu v spolupráci s ukrajinským vydavateľstvom Shukai Records niekoľko rokov pripravovalo prvú komplexnú zbierku ukrajinskej hudby nahranej pred a bezprostredne po rozpade ZSSR. Vojna na Ukrajine zasiahla aj do formovania zoznamu skladieb, ktoré sa napokon stali súčasťou hudobnej kolekcie Even the forest hums: Ukrainian sonic archives 1971 – 1996.
Americké vydavateľstvo sa okrem reedícií albumov známejších interpretov zameriava aj na prezentovanie raritných alebo zabudnutých nahrávok nielen z amerického kontinentu. Projekt Even the forest hums: Ukrainian sonic archives 1971 – 1996 počas prípravy prešiel trochu problematickým vývojom. Majiteľ vydavateľstva Matt Sullivan spolu s ďalšími producentmi pôvodne zostavili zoznam skladieb od ukrajinských aj ruských umelcov. To čo malo byť na začiatku širším prehľadom o hudobne nedostatočne prezentovanom regióne sa s pokračujúcou vojnou stalo kontroverzným. Preto sa rozhodli zamerať sa iba na ukrajinskú hudbu.
Obal albumu možno evokuje, že pôjde o kolekciu folklórnych alebo folklórom inšpirovaných piesní, ale jeho obsah ponúka oveľa širší žánrový záber. Môžeme síce počuť množstvo hudobných prvkov špecifických pre tento región, ako napr. použitie tradičného ukrajinského cimbalu v inštrumentálke Viella od zoskupenia Yarn, cieľom kompilácie je však chronologicky zachytiť vývoj bohatej hudobnej scény na Ukrajine prostredníctvom nahrávok, ktoré zahŕňajú žánre ako jazz, rock, pop, avant-gardu aj elektronickú hudbu.
Poznáme to dobre aj z našej minulosti, že hudba a ostatné formy umeleckého vyjadrenia boli pred pádom komunizmu prísne kontrolované a podliehali reštrikciám. V takýchto podmienkach vzniklo aj mnoho na album vybraných nahrávok zachytených počas sovietskej éry. Napriek tomu v nich počuť odolnosť ukrajinských hudobníkov, túžbu po objavovaní, experimentovaní s novými technológiami nahrávania a neskôr aj nadšenie z možnosti počúvať a byť ovplyvnený albumami, ktoré boli desaťročia zakázané. Kapely sa mohli schovávať pred pozorným okom režimu zmenou textov rockových pesničiek tak, aby odrážali sovietske ideály alebo používaním jemných vonkajších vplyvov v hre tradičného folklóru. Ako autor sprievodného textu ku kompilácii Vitalii Bardetskyj píše: „Výsledkom bola celá scéna, ktorá kombinovala stredovýchodnú ukrajinskú vokálnu polyfóniu, karpatské rytmy a zámorské groovy.“ Túto hudobnú éru označuje ako „Mustache Funk“. Príkladom je už hneď úvodná skladba Zajačik od skupiny Kobza. Tá bola známa svojim folkrockom a využitím polyfonického vokálu, tu sa však prezentuje inštrumentálnym valčíkom, v ktorom kombinuje ukrajinskú tradičnú hudbu s jazzrockom a britským beatom. Ďalšou skladbou, ktorú môžeme zaradiť do tzv. „Mustache Funku“ je na koncerte zachytená Spomienka od zoskupenia Vodohrai. Jej členov tvorila jazzová špička hudobníkov z Ukrajiny, ktorí mali viacero tradicionálnych hitov. Iba výnimočne však diváci a poslucháči mohli byť svedkami takéhoto karibskými rytmami ovplyvneného jamu na živom vystúpení.
Ukrajinská popová scéna s jej hviezdami zažívala v 70. rokoch svoju zlatú éru. To však netrvalo dlho. Sovietsky systém čoskoro pochopil, že funkom ovplyvnené rytmy si silno protirečia s jeho princípmi. A Vitalii Bardetskyi dodáva: „V 80. rokoch bola kedysi plodná scéna takmer úplne kolonizovaná, privlastnená a do značnej miery zrusifikovaná. Vlny štátneho rozhlasu a televízie obsadili banálne vokálno-inštrumentálne ansámble a gýčoví speváci.“ Zvyšovanie reštrikcií a nepokoje počas desaťročia vedúceho k osamostatneniu Ukrajiny však spôsobili vzostup undergroundu a stimulovanie neuveriteľnej kreativity. V prvej polovici 80. rokov v súlade so svetovými trendmi mnoho skladateľov experimentovalo s elektronickou hudbou. Ako príklad je v tejto kolekcii použitá skladba Tanec od autora filmovej hudby Vadima Chrapačeva, v ktorej počuť silný vplyv taliana Giorgia Morodera, otca žánru eurodisco. Za zmienku stojí aj fakt, že pri jej nahrávaní bol použitý jediný legendárny syntezátor britskej značky EMS Synthi, ktorý sa nachádzal v ZSSR. Do tohto obdobia patrí aj tradičná ľudová pesnička Hraj, husle, hraj prerobená do tanečnej verzie producentom a huslistom Kyrylom Stetsenkom s popovou speváčkou Tatianou Kočerginou.
S blížiacim sa pádom komunizmu a dostupnejšou hudbou z celého sveta aj ukrajinská hudobná scéna nadobúdala na pestrosti. Dôkazom toho je aj podľa Bardetského „prvá skutočná kyjevská superskupina“ Krok zastúpená v jemnej elektrofunkovej fusion skladbe Dych nočného Kyjeva. Koncom 80. rokov Kyjev zažívala pulzujúce a veľmi živé obdobie. Ľudia sa aktívne socializovali, prebiehala veľká výmena informácií, hudobných nápadov a lokálne skupiny sa vyvíjali rapídnou rýchlosťou. Ako Bardetskyj spomína: „Nasávali do seba dekády svetového hudobného diania a pretavovali ich do svojho vlastného zvuku“. K tomuto rastúcemu zvukovému koloritu prispieval aj vzostup domácich nahrávacích technológií a používanie elektronických nástrojov. Medzi významné osobnosti tohto obdobia patrí huslistka Valentina Gončarova, ktorá prispela do kolekcie skladbou Ticho. Gončarova v nej používa vrstvenie zvukov zvončekov s ozvenou, ktoré sa prepletajú s improvizovaním na flaute a spolu vytvárajú takmer až mantrický efekt. Podobný nádych má aj pútavá ambientná skladba Barreras v podaní pôvodom ukrajinského skladateľa žijúceho v Španielsku Iuryho Lecha. V kontraste s nimi stojí industriálna skladba s frenetickým elektronickým beatom a strašidelnou gitarovou melódiou s názvom „90“ od hudobného zoskupenia Radiodelo. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov ukrajinského undergroundu patrí aj skupina Cukor Bila Smerť. Zaujímavé je, že svojim etno-gotickým zvukom stála tak trochu v opozícii voči vtedy všade dominujúcemu postpunku. Od nej môžeme na komplilácii počuť nahrávku s názvom Veľká rieka Hen-Yuan.
Kyjevská undergroundová hudobná scéna sa po získaní nezávislosti Ukrajiny naďalej rozvíjala a nadobúdala nové smery aj vďaka voľnejšiemu prístupu k trendom zo Západu aj tomu, že Ukrajinci sa ocitli v popredí svojho kultúrneho života. Kompiláciu uzatvára pieseň Beatrice v podaní jedného z najviac nedocenených ukrajinských hudobníkov Ihora Cymbrovského. Mnohí kritici sa v minulosti neúspešne snažili pochopiť a žánrovo zaradiť jeho tvorbu, ale jeho jedinečný falzetový spev a meditačná hudobná citlivosť si určite dokážu podmaniť nejedného poslucháča.
Tento zoznam skladieb síce iba čiastočne mapuje pestrú a rozsiahlu súdobú ukrajinskú hudobnú scénu, ale je to zatiaľ asi jediná kolekcia tohto druhu, ktorá spája viacero vplyvných osobností na jednom albume a môže poslúžiť ako dobrý úvod pre všetkých, ktorí chcú spoznať aká hudba vznikala na Ukrajine počas turbulentných rokov 1971 až 1996.
Even The Forest Hums: Ukrainian Sonic Archives 1971-1996, Light in the Attic Records, 2024
