Z diskusie Súdime desiatku podľa obsahu – Foto/Zdroj: Jarma Uhlíková/Anasoft litera
V pondelok 17. júna 2024 sa začal litera fest, festival spojený so slovenskou literárnou cenou Anasoft litera. Obľúbenou a zároveň nenávidenou je aj jeho diskusia nazvaná Súdime knihy desiatky Anasoft litera podľa obsahu. Za jedným stolom a pod jednou lampou sa o knihách nominovaných na toto prestížne ocenenie verejne zhovárajú aj iní odborníci či odborníčky, ktorí v zložení aktuálnej poroty neboli.
plan.art prináša prepis tých najzaujímavejších postrehov, prečo nominované knihy čítať.
Porota slovenskej literárnej ceny za pôvodnú prózu Anasoft litera 2024 v zložení Mária Klapáková, Júlia Sherwood, Marek Debnár, Radoslav Passia a Karel Piorecký vyberala desať najlepších kníh z vyše 140 automaticky nominovaných titulov. Semifinálovú desiatku oficiálne vyhlásili v apríli tohto roka. litera fest je prvým podujatím, ktorým organizátori predstavujú knihy s ich autormi a autorkami širšej verejnosti. 19. ročník sa koná od 17. do 20. júna na troch miestach v Bratislave, tradične v .klube pod lampou, v kníhkupectve Artforum a na novom mieste – lodi Pink Whale. Všetky diskusie sú streamované online naživo na sociálnych sieťach literárnej ceny Anasoft litera a na vybraných partnerských platformách.
Desiatka Anasoft litera 2024 – Foto/Zdroj: Juraj Starovecký/Anasoft litera
Tohtoročný festival otvorila diskusia Súdime desiatku podľa obsahu, ktorá je skôr určená pre odbornejšiu, resp. zasvätenejšiu obec. Jej publikom sú primárne literárni vedci a vedkyne, študenti a študentky literatúry, autori či autorky to síce verejne nepriznajú, ale niektorí sa odvážia si ju naživo pustiť alebo vypočuť neskôr. Tento rok bola jedna autorka dokonca aj v hľadisku, a to Ivana Gibová.
Diskutovali:
literárna vedkyňa a prekladateľka Miroslava Vallová
literárny vedec Patrik Miskovics z Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
zástupca poroty ceny Anasoft litera 2024, literárny vedec Radoslav Passia z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied
Moderoval:
Peter Darovec z Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského
Dramaturg a moderátor diskusie Peter Darovec zvolil jednoduchý princíp, sumarizácia v úvode, čím je ročník zaujímavý a potom jednotlivé pristavenia sa podľa abecedy pri každej knihe desiatky: „Tí, ktorí sú v tejto desiatke, sú väčšinou starí známi, sú to také tie už preverené literálne mená, väčšina z nich dokonca už v desiatke Anasoft litery bola. Ja som napočítal dvoch nováčikov, môžem sa mýliť, ale myslím, že sú dvaja. Jedna je Miroslava Kulková, ktorá sa tam dostala svojím debutom. A na druhej strane toho spektra stojí Jozef Puškáš, ktorý je tiež prvýkrát nominovaný do desiatky, pričom on debutoval pred 52 rokmi, ak som to správne odpočítal."
Peter Darovec priznal, že prečítal 8 kníh z desiatky, Miroslava Vallová akruát dočítala 10. a Patrik Miskovics 9.
Téma, ktorá desiatku Anasoft litera 2024 spája, je štúdium pamäti – spoločenskej, osobnej a aj kultúrnej
Podľa diskutujúcich sa aj tento rok porota snažila o tematickú pestrosť. Podľa všetkých diskutujúcich ide o silný ročník. Patrik Miskovics si všimol, že: „je tam viac kníh, v ktorých sa prejavuje záujem o históriu alebo o historickú pamäť. Najvýraznejšie je to u Rozenbergovej, čiastočne to má aj Cabala, čiastočne Dušek, Štefánik rozhodne. A čiastočne aj Kuľková, a to záujem o minulosť, o pamäť, o nejaké určité návraty a o reflexiu toho minulého." Porotca Rado Passia ho doplnil „reflexia histórie si nachádza akokeby aj nové podoby a takým zvláštnym spôsobom sa napríklad v Štefanikovom románe Siroty spája s tým, čo sa tu etablovalo ako nejaká 'ja literatúra'.
Kvalitu ročníka určuje to, koľko dobrých kníh sa nedostalo do desiatky
„V zásade sme nediskutovali o viac ako 15-tich knihách, takže z môjho pohľadu bolo z čoho vyberať. Do úvahy prichádzala aj Katarína Vargová so Severným morom, rozprávali sme sa o Svetlane Žuchovej a jej románe Dni matiek. Veľké nenaplnené očakávania sme mali s románom Tatiany Lehenovej. A ešte musím určite spomenúť aj Michaelu Rosovú", priznal Rado Passia. Účastníci dali do pozornosti aj knihu Mastný muž, ktorá je kolektívnym dielom a porota sa rozhodla ho do hodnoteniana základe štatútu ceny nezaradiť.
Lukáš Cabala: Spomenieš si na Trenčín?
„Ide o ten typ literatúry, ktorá do značnej miery varí z literatúry, varí z literárnych odkazov, varí z tradície postmoderného písania a z našej verzie magického realizmu. Mne je na Cabalovi veľmi sympatické práve písanie o meste, priestore a regióne. Pri ňom nejde o nejaké autentické písanie na dreň ako o nejakej životnej skúsenosti, ale skôr o hravosť, o kombinatoriku motívov, o predvádzanie vlastnej erudície." Radoslav Passia
„Mne sa veľmi páči projekt Lukáša Cabalu ako voľnej trilógie. Urobil pre svoje mesto úžasnú vec. Maximum." Miroslava Vallová
„Cabala je najsilnejší, keď píše o meste (...) S takou láskou rozpisuje aj svoje postavy, a tak to aj prezentuje čitatelovi, ktorý musí byť naladený na tú vlnu, ktorá však občas prechádza do jemného sentimentu." Patrik Miskovics
Dušan Dušek: Deti v daždi
„Najvýraznejšie, čo ma na tej knihe zaujalo, je miera krehkosti, ktorú autor demonštruje ako píšuci subjekt. V podstate je to meditácia o čase. Skúma, akým spôsobom sa čas vpisuje jednak do jeho vlastného života a jednak do života postáv, ktoré ho obklopujú. A tiež, čo bolo na tej knihe veľmi silné, je spôsob spomínania v prvom rade na ľudí, ktorí tu už nie sú, ale ktorí zasiahli do jeho života." Patrik Miskovics
„To 'dušekové' sa mi zdá absolútne neštylizované a autentické. Mená, ktoré pred nami cirkulujú a defilujú ako aj spomienky na nich, sú veľmi pravdivé, veľmi empatické a hlavne poetické. Dušek je básnik." Miroslava Vallová
„Dušek ešte čaká na svojho zázračného prekladateľa." Miroslava Vallová
„Okrem tých motívov lahodnosti, nejakej jemnosti a jeho pozitívneho, láskavého pohľadu na svet, aký u Dušeka dobre poznáme, však práve v súvislosti s pandémiou zaznieva, ako zaujímavá spodná voda, línia rozhorčenia, roztrpčenia, takého zdesenia až ako a kam sa spoločnosť uberá, ako sa menia a ničia medziľudské vzťahy." Radoslav Passia
Ivana Gibová: Babička©
„Táto kniha splnila očakávania všetkých porotcov, je to proste Ivana Gibová v tej lepšej forme alebo možno v tej najlepšej, podľa niektorých kritikov, a ja s tým osobne súhlasím." Radoslav Passia
„Rada by som upriamila pozornosť na to, ako Ivana stavia svoj text. Jej dramaturgická práca je veľmi sofistikovaná. Prvotný dojem na čitatela je, že pôsobí chaoticky, ale pri troške pozornosti čitateľ vidí, že ten chaos je veľmi presne riadený, a to veľmi, naozaj veľmi minúciozne a sofistikovane." Miroslava Vallová
„Je to silný text, ale vôbec nie ľúbivý, pretože hovorí o ťažkých veciach, ktoré v živote človeka prichádzajú a Ivana sa s nimi vysporiadala a vytvorila na základe svojich spomienok, ktoré prehnala cez motor svojej imaginácie a svojho umeleckého cítenia vynikajúco." Miroslava Vallová
„Ja som si myslel, že v tomto žánri konfesného sebapísania, sa už sa asi veľa vody nenamúti. (...) Bol to až úder do hlavy." Patrik Miskovics
„Táto kniha je radikálne úprimná. Nemám pocit, že som niečo podobné v slovenskej literatúre čítal." Patrik Miskovics
Juraj Kováčik: Bod zlomu
„Je to písanie z literatúry, je to literátske, literárne, povedzme, postmoderné." Patrik Miskovics
„Názvy jednotlivých poviedok v tejto knihe sú zobraté s názvov iných kníh alebo filmov, najmä filmov a piesní, ale medzi tým názvom a tým, čo zrejme autor chcel vyjadriť, chýba súvzťažnosť, ktorá by nejako dokumentovala, že prečo si autor zvolil a aproprioval ten-ktorý názov z iného umeleckého diela." Miroslava Vallová
„Aspoň ja som v tom videl budovanie nejakej siete, nejakej kultúrnej pamäti, cez ktorú sa dá nazerať na svet." Peter Darovec
„Je tam rámec, ktorý by som trošku možno prehnane označil za existenciálny, a to je rámec spomínaného covidového súkromia, zosúkromnenia sveta fungovania, sveta stíšenia a rusko-ukrajinskej vojny hneď v úvode." Radoslav Passia
Katarína Kucbelová: Modrosleposť
„Je to veľmi intelektuálna próza." Peter Darovec
„Je v nej silný príbeh, ktorý by som nazvala cudný. Autorka všetko, čo robí a čo je pre ňu dôležité, píše neokázalo." Miroslava Vallová
„Autorka v knihe používa málo dopamínovú metódu, musíme pri nej rozmyšľať a v tom by sme mohli povedať, že tá kniha je intelektuálna. Musíme byť naozaj bystrozrakí, aby sme toto všetko postihovali. Ja tam ten príbeh vidím aj s istým vyústením." Miroslava Vallová
„V kontexte aktuálnej desiatky ide o tvarovo najčistejší a najdotiahnutejší text. Napísaný je veľmi unikátnou, unavenou protokolárnou dikciou. Autorke sa darí to udržať od začiatku do konca, a to úplne čisto. Napriek tomu, že text je fragmentárny, rozbitý, tak to, akým spôsobom je vrstvený, a ako sa jednotlivé motívy prepájajú, ktorých je tam veľmi veľa, tak je veľmi komplexný. To, ako drží pohromade, tak to je za mňa rozhodne veľký úspech." Patrik Miskovics
Miroslava Kuľková: Hotel Balkán
„Je to tiež zaujímavý projekt literárno-reportážnej knihy, ktorá prináša čitatelovi pohľad na spoločensko-politickú situáciu po rokoch od vojny po súčasnosť, ako ju prežívajú obyvatelia Balkánu alebo európsko-južných krajín. Autorka sa prepiplala k istému pohľadu, najmä cez medziludské vzťahy, ktoré sú v knihe zaujímavé." Miroslava Vallová
„Veľmi citlivo a veľmi erudovane spracúva tému, ktorá je na pohľad odťažitá až vzdialená, ale vidieť, že je to text, ktorý je podložený nielen osobne, ale aj výskumne. Najviac mi v ňom zarezenoval spôsob, akým autorka prepája osobnú rovinu s nadosobnou. Ide v ňom nielen o medziľudské vzťahy, ale tiež aj o širšie vzťahy, teda o vzťahy etník." Patrik Miskovics
Richard Pupala: Druhý čierny zošit
„Pupala nie je autor žánrovej literatúry, používa len prostriedky žánrovej literatúry. Je to literát, ktorý sa tak vyrovnáva s rozličnými problémami, ktorého ho trápia a o ktorých chce hovoriť. A práve nástroj čiernej poviedky alebo tajomnosti mu práve veľmi pomáha zvýrazniť niektoré veci a dodať tomu, čo píše, niečo nečakané, zvláštne a upútať pozornosť na daný problém. A samozrejme, je v tom veľmi dobrý." Miroslava Vallová
„Toto je jedna z takých kníh, ktoré si čitateľ pokojne môže prečítať dvakrát, trikrát a stále bude fungovať. Spôsob ako rozvíja príbeh, je až klinický. Aj to, koľko vrstiev má príbeh, je čitateľsky veľmi príťažlivé." Patrik Miskovics
„Vidno v nej to zrnko vo vnútri nápadu, nejakého skvelého postrehu, ktorý dokáže rozpracovať a obrúsiť do unikátneho tvaru." Radoslav Passia
Jozef Puškáš: Vivat akadémia, zbohom Čechov
„Považujem ju za vtipnú knihu, kde je množstvo analytických postrehov smerom k spoločnosti a k akademickému životu. Sú v nej rôzne polohy humoru, od láskavého, keď opisuje partnerské vzťahy, až po ostrý satirický výsmech." Radoslav Passia
„Vidno v nej skúsenosť autora, ktorý má za sebou 50 rokov písania scenárov a literatúry. Je to vypísané dielo na rozdiel od mnohých iných desiatok kníh, ktoré som čítal. Má to štýl, má to výraz." Radoslav Passia
„Táto kniha pôsobí ako scenár, alebo ako predpríprava pre scenár a scény v nej sú naozaj úplne filmové." Miroslava Vallová
„Satira na to, aby fungovala, musí byť veľmi hlboká. Musí triafať do stredu presne toho, čo chce satirovať, alebo na čom chce ten vtip alebo pousmiatie vystavať. A tu sa mi to zdá, že to nie je dostatočné, a preto ten humor v tejto knihe u mňa až tak nefunguje." Miroslava Vallová
„Ja som Puškáša vnímal ako zapadnuté meno v dejinách slovenskej literatúry, čiže už len samotný fakt, že vydal knihu, je veľmi prekvapivý." Patrik Miskovics
„Ja som si túto knihu tiež užíval, áno, bola veľmi vtipná." Patrik Miskovics
„Prekvapivo dobre vie písať repliky mladých ľudí, dialógy v postavách študentov, boli veľmi dobre napísané." Patrik Miskovics
Vanda Rozenbergová: Storočie
„Celý koncept knihy je v hľadaní paralely medzi minulým a prítomným. Autorka ich vníma v kontexte nejakej generačne reprodukovanej traumy, v opakovaním sa vzorcov naprieč storočím. V tomto je v tom veľmi zaujímavý text. Výhradu mám len v tom, že je tam toho priveľa a mne sa to nakoniec rozpadlo." Patrik Miskcovics
„Postrehla som istú zmenu paradigmy v jej písaní. Vanda bola vždy naklonená empatickému pohľadu na svoje postavy a tu zrazu cítim cynický tón." Miroslava Vallová
Ondrej Štefánik: Siroty
„Rámec knihy je ohľadaní lásky, ktorá nakoniec vždy pochádza z rodiny. V epištolárnom závere, keď sa vracia späť k svojmu detstvu, ktoré hodnotí a ktoré prežil so starou mamou, hľadá korene problému. A to je celkom silná časť tejto prózy." Radoslav Passia
„O tejto próze sa aj už viackrát trochu ironicky hovorilo ako o skvelom koncepte ešte nenapísaného románu." Peter Darovec
„To, čo na tomto autorovi úprimne obdivujem, je presnosť, s ktorou preniká do jadra toho, čo ho trápi a dokáže to veľmi dobre aj popísať." Miroslava Vallová
„Pracuje tam jednak s osobnou, medziľudskou rovinou a potom sa zamýšľa nad širšími problémami nejakej dejinnosti, čo už odkazuje na akademické debaty o povahe slovenských dejín, o bezvýznamnosti alebo význame slovenských dejín." Patrik Miskovics
Kto bude laureát alebo laureátka Anasoft litery 2024?
Už v úvode diskusie položil túto otázku moderátor Peter Darovec členovi poroty Radoslavovi Passiovi. Ten odpovedal vtipne: „No ja mám v hlave plán, ale nevedia ešte o ňom ostatní porotcovia, takže neviem, či sa mi to podarí."
Podľa toho, ako sledujeme publikované reflexie a recenzie v odborných časopisoch, a tiež podľa toho, čo zaznelo v tejto diskusii, sú dve hlavné favoritky: Ivana Gibová a Katarína Kucbelová. Ale, už boli také ročníky. Kde sa dvaja bili, a tretí zrazu zvíťazil. Môže to byť pokojne aj autor Druhého čierneho zošita Richard Pupala, novely Siroty Ondrej Štefánik alebo Dušan Dušek za knihu Deti dažďa.
Desiatku Anasoft litery vnímame ako taký plán, čo by ste si mali zo súčasnej slovenskej prózy za rok prečítať. Teda, aspoň nejaké knihy z nej.
